Ako to vidím ja

Všetci sa iste ešte pamätáme, ako minister financií predčasom (v máji 2021) prišiel z ničoho nič s požiadavkou navýšiť rezervu štátneho rozpočtu o 3,7 miliardy eur. Darmo sa ficovci a pellegriniovci dožadovali racionálneho vysvetlenia, načo to všetko – a ešte k tomu tak narýchlo. Odpovede sa nedočkali. Oľanistický hlasovací stroj požiadavku „financmajstra“ schválil, a to aj bez hlasov koaličných sulíkovcov (pozri, napr., Matovičovi sa podarilo navýšiť rozpočet i bez Sulíka. SaS sa pri hlasovaní zdržala – Ľudia – Ekonomika – Pravda).

V sobotu 2. apríla t.r. som bol kvôli osobnému záujmu (mineralogická burza) v Bratislave spolu s priateľom, ktorý sa v tejto „krásavici na Dunaji“ takto opäť ocitol po dobrých tridsiatich rokoch. Chcel som mu teda poukazovať nejaké pozoruhodnosti, ako sú Bratislavské gobelíny v Primaciálnom paláci alebo Modrý kostolík.

A – len sme „zírali“. – Všade, kam sme sa pohli, sme stretali skupiny Ukrajincov. Prakticky všetci vyzerali ako majetní turisti. Špacírovali sa s fotoaparátmi a s mobilmi v rukách. Nevidel som známky žiaľu, stresu alebo starostí na žiadnej z ich tvárí.

Hlavná železničná stanica bola tiež priam „zavalená“ Ukrajincami, pre ktorých boli vyhradené priestory na odpočinok na poschodí, provizórne upravené z čakárne pre cestujúcich. Motali sa okolo nich profesiálne upravení „asistenti“, označení visačkami akoby na dákej odbornej konferencii. Pred staničnou poštou sa belel veľký stan, pri ňom ešte zaparkovaný veľký biely karavan. Nemali však žiadne označenia, žiadne piktogramy, nuž som sa mohol len domýšľať, načo tam asi sú.

Akosi mi to nesedelo s obrazom v tvári zakrvácaného postaršieho chlapíka, ktorý pomaly smeroval k stánku s občerstvením na priestranstve pred stanicou. Jeho zranenia boli čerstvé, ale oň sa nikto ani neobzrel.

Keď tak spätne preberám v hlave dojmy z onej návštevy Bratislavy, napadlo ma, či to nečakané a nijak uspokojivo zdôvodnené navýšenie štátneho rozpočtu v minulom roku nebolo motivované terajšími udalosťami na Ukrajine.

Niekto ma odbije – je to obyčajná konšpirácia! (Nebudem sa priečiť.)

Ale – ak by nebola – mohlo by to znamenať, že terajší vojenský konflikt na Ukrajine bol v Bruseli (a v USA) predvídaný už dlho dopredu. A Brusel možno dal potichu krajinám, ktorých sa utečenecká kríza priamo dotýka, dlhšie dopredu pokyn, aby vychádzali ukrajinským utečencom či odídencom (a pravdepodobne aj rôznym ukrajinským špekulantom) v ústrety. S prísľubom, že finančné náklady na túto ústretovosť dodatočne (možno len čiastočne) refunduje.

Túto myšlienku nikomu nasilu nevnucujem. Avšak, dobre si vedomý faktu, že „všetko so všetkým súvisí“, len upozorňujem, že aj takáto možnosť môže byť celkom ľahko „v hre“.