Ako to vidím ja

Tak, máme na Slovensku zasa jedny voľby za sebou. Tentoraz prezidentské. Už prvému kolu predchádzala kopa rečí od všelijakých sociológov, politológov a rôznych iných im podobných …ógov, ktoré svojim divákom „pchali pod nos“ komerčné televízie, ba aj „verejnoprávna“ RTVS.

Kvôli tým …ógom som (sám pre seba) vymyslel bohemizmom zapáchajúci novotvar – ktorý sa možno aj ujme – a síce „blábológovia“. Samozrejme, medzi osobami, ktoré som takto onálepkoval (ako skupinu), existujú aj výnimky. Nazdávam sa, že ma pochopia a že sa im preto nemusím ospravedlňovať. A o tých ostatných, myslím si, platí dávno známe „řčení“, že síce nad nimi nemožno vyhrať, ale boj s nimi, aspoň vo forme vytrvalej ignorácie ich „kecov“, by sme len preto nemali vzdávať.  

Ja osobne som nevyužil možnosť voliť slovenského prezidenta, na funkčné obdobie 2024-2029. Kandidát Korčok však nie preto neuspel.

Neuspel preto, že mu tento post prialo menej ľudí ako kandidátovi Pellegrinimu.

Prezident tak malého štátu (alebo „krajiny“?) ako je Slovensko, je z geopolitického hľadiska viac-menej bezvýznamná figúrka, ktorej funkcia má navonok predovšetkým ceremoniálny význam. V domácej politike môže zohrať – ale tiež nemusí! – významnejšiu úlohu, no snažiť sa o to, aby bol „prezidentom všetkých občanov“, je číra pochabosť. Lebo – vyhovieť všetkým nemožno. Vždy bude niekto s niečím nespokojný, nemožno splniť jeho nádeje.

Ešte počas spočítavania volebných výsledkov sa kde-tu, v televíznych prenosoch z prostredia volebných štábov, sem-tam mihlo slovo „pokora“. To je druhý, podobný dríst (resp. „kec“), ktorý sa pri podobných príležitostiach, vždy znova a znova opakuje. Lebo – hľa! – ešte pred sobotňajšou polnocou sa, z uhladeného diplomata, vykľul rozčertenec, ktorý „nám to nezabudne“.

V prezidentských voľbách v r.2019, podobne ako kandidát Korčok neuspel Šefčovič. Vtedy som síce bol voliť, volil som Čaputovú, ale tá nás teda tiež „z biedy nevytrhla“. Už aby bola zpod grasalkovičovie prístrešia preč, najlepšie na nejakej politickej skládke. A Šefčovič, ten možno prehltol horkú slinu a pobral sa komisárovať naspäť do Bruselu. Odtiaľ vyzerá pohľad na slovenské problémy trochu ináč, ako sa nám zdajú doma.

Bol neskorý sobotňajší večer, šiesteho apríla 2024. Pre mňa osobne, bolo úsmevné na televíznej obrazovke pozorovať, počas spočítavania volebných výsledkov, „blábológov“, pomaly obracajúcich svoje názorové stanoviská ohľadom prezidentských kandidátov a ich volebných kampaní podľa toho, ako sa vyvíjali priebežné výsledky.

Po spočítaní cca 40% volebných okrskov bol prezentovaný pomer hlasov pre Pellegriniho a Korčoka približne 60 : 40. Očakávalo sa, že volebný výsledok sa bude postupne meniť, a to v konečný prospech Korčoka. Komentár „blábológov“ bol taký, že prvé spočítané sú malé volebné okrsky, a že muzika sa bude tvrdiť, až keď prídu výsledky z volebných okrskov vo veľkých mestách.  

Ale zverejnené čísla sa akosi pridlho neaktualizovali. Asi sa čakalo na moment, keď budú „čísla“ pre Korčoka priaznivejšie.

Po spočítaní 80% volebných okrskov sa pomer hlasov pre jednotlivých kandidátov zmenil, ale len nepodstatne. To už „blábológovia“ asi tušili, že Korčok ťahá za kratší koniec povrazu. Niekto asi uznal, že tento priebežný výsledok nemožno dlhšie utajovať, nuž ho radšej zverejnili, aby sa televízia celkom nekompromitovala.

Na mape Slovenska ukazovali vyššie územné celky, kde víťazil Pellegrini nad Korčokom, zafarbené na červeno. Žeby sa malo jednať o podprahové pôsobenie na diváka? – Aha, tam všade chudáci truchlia za sociálnymi istotami socializmu!?

Napokon ostala modrá len Bratislava a jej okolie. Či vari preto, že voliči sú tam tak pokrokoví, alebo preto, že sa tam jedná o „pelech“ tzv. „bratislavskej kaviarne“? Nech to bolo akokoľvek, zachovajme si chladnú hlavu. – Modrá (vnímaná čo aj podprahovo) je predsa dobrá!   

Dokonca aj o dva dni neskôr, t.j. doobedu v pondelok 8. apríla, som mal možnosť sledovať rozhovor s „blábológom“, ktorý pri svojom „perlení“ neváhal opakovane používať pojem „antisystém“. Všetci, ktorí nedrukujú terajšej opozícii a jej neúspešnému prezidentskému kandidátovi, predstavajú tzv. „antisystém“! Nemyslím si, že bol zdrogovaný. Tento názorový postoj je asi v jeho vnútri hlboko zažratý ako nejaký osobitný druh rakoviny.

Nešťastím slovenských občanov (a nie akéhosi chimerického Slovenska, za ktorý pojem možno „skryť“ čokoľvek!) je aj to, že na Slovensku pôsobí akosi priveľa „blábológov“.

Terajšie prezidentské voľby – podľa mňa – nemajú šancu slovenské pomery zmeniť, pretože sa na Slovensku v posledných desaťročiach akosi nerodia ľudia so skutočnou víziou, na všeobecný prospech. A ak voľakde predsa len sú, a sú morálni, „nehrabú sa do špinavej politiky“.

O päť rokov budú na Slovensku opäť prezidentské voľby. Čo podstatné sa za ten čas zmení? Nie len na Slovensku, ale na celom svete?

Nuž, približne to isté, ako za čaputovania Čaputovej. –

Ak sa denne zvýši počet globálnej populácie (aj napriek vojne na Ukrajine a krvavým konfliktom kde-kade inde) o 200 000, za päť rokov pribudne na Zemi 350 miliónov obyvateľov. Súčasne svetové zásoby ropy poklesnú o 150 miliárd barelov.

Nárast požiadaviek na uspokojenie životných potrieb ľudí, pri pokračujúcom znižovaní (predovšetkým energetických) zdrojov na to určených, vytvára čoraz vyššie napätie medzi jednotlivcami ba i medzi celými národmi, lebo je zrejmé, že neúprosne prichádza čas bezohľadného súperenia o zostávajúce zdroje. Nemajme ilúzie, že mocnejšie a geopoliticky vplyvnejšie národy si postupne nepripravujú čo najvýhodnejšie pozície, aby pri tom súperení uspeli čo najlepšie.

Ale tu, na Slovensku, sa predovšetkým vedú „nekompromisné“ žabomyšie spory o eurofondy alebo napríklad o tom, či nejaký Korčok alebo Pellegrini.