Založ si blog

Kde je Halleyho kométa a iné súvislosti

V pondelok 8. apríla došlo v Severnej Amerike k úplnému zatmeniu Slnka. Pás totality, ktorý máva dĺžku približne jednej tretiny zemského rovníka, prechádzal kontinentom z juhozápadu na severovýchod. Na pevnine začínalo zatmenie Slnka v Mexiku, postupne prešlo 15-timi štátmi USA a skončilo v oblasti kanadských provincií Newfoundland a Labrador.

Posledné úplné zatmenie Slnka, ktoré bolo možné pozorovať v Európe, sa udialo 11. augusta 1999. Pás totality prechádzal cez maďarský Balaton, nuž (nie celkom úplné) zatmenie bolo vtedy možné pozorovať aj zo Slovenska.

Na nočnej oblohe sa v súčasnosti toho deje viac. Od 16. do 25. apríla, s maximom aktivity 22. apríla 2024, bolo možné pozorovať meteoritický roj Lyríd. A zároveň, od 25. apríla do 23. mája – s maximom aktivity 5. mája 2024 – bude možné pozorovať meteoritický roj Eta Akvaríd.

Mňa však viac zaujíma iná astronomická „rarita“ – totiž aktuálna poloha Halleyho kométy. Momentálne sa pohybuje rýchlosťou cca 900 m/s v oblasti svojho afélia, vzdialená od Slnka 35 astronomických jednotiek (približne vo vzdialenosti Pluta), čiže je nepozorovateľná. Jej návrat k Slnku sa predpokladá 28. júla 2061.

Halleyho kométa ma zaujíma z celkom iných dôvodov ako čiastočné alebo úplné zatmenia Slnka. Už pred rokmi ma napadlo, že pomocou jej obežnej doby (cca 76 rokov) možno pomerne výstižne vysvetliť omyl v tvrdení, že prírodné zdroje na Zemi sú nevyčerpateľné, a to na príklade ropy i tzv. ropného zlomu (Peak Oil).

Keď sa Halleyho kométa ocitla v perihéliu 16. novembra 1835, ropa bola prakticky neznáma, považovaná za neužitočnú mazľavú prírodnú tekutinu. V r. 1859 vznikol prvý ropný vrt v USA. Pri návrate kométy do perihélia 20. apríla 1910 mal už automobilový priemysel svoje začiatky za sebou a úspešne sa začal rozvíjať, na báze pohonných hmôt získavaných z ropy. Pri ďalšom návrate kométy 9. februára 1986 sme už boli pamätníkmi prvej (1973-74) a druhej (1979-80) ropnej krízy. Je dosť pravdepodobné, že ropný zlom (z hľadiska globálnych zásob ropy) nastal niekedy okolo roku 2010, ale intenzita jej ťažby neustále narastá. Teraz sa denne vyťaží okolo úrovne 100 miliónov barelov. Prakticky každých dvanásť dní jedna miliarda barelov. Optimistické predpovede odhadujú stav svetových zásob ropy ešte na 1100-1200 miliárd barelov.

Keď sa teda Halleyho kométa vráti k Slnku v r. 2061, budú už všetky vyťažiteľné zásoby takmer vyčerpané a éra ropy skončí. A týmto – chtiac-nechtiac – sa ukončí aj éra spaľovacích motorov, a to nie len automobilových, ale všetkých spaľovacích motorov v priemysle, poľnohospodárstve i v doprave.

Dovtedy – ešte k tomu s určitým časovým predstihom – bude potrebné vyriešiť otázku náhrady ropy inými energonosičmi, a to podľa špecifických potrieb všetkých hospodárskych sektorov. Napríklad, letecká doprava (civilná i vojenská) zrejme neuskutoční zmenu pohonu lietadiel od klasických spaľovacích motorov k elektromotorom ani po celkovom vyčerpaní ropy, ale bude fungovať asi na báze syntetických pohonných hmôt.

Bolo obdobie, keď som (z vlastného záujmu) dlhodobo sledoval celosvetový vývoj produkcie ropy, a pritom som vypozoroval určité trendy.

Časom pribúdali (a stále pribúdajú) ropné vrty, ktoré už možno považovať prakticky za vyčerpané. Počet novoobjavených nálezísk ropy postupne klesá. Geologický prieskum pri ich hľadaní je finančne čoraz nákladnejší a technicky komplikovanejší, pretože nové náleziská (na pevnine) sú čoraz menšie, v čoraz väčšej hĺbke, a už sa ťaží aj z morského dna. Ak sa o ropných bridliciach v Kanade (pred dákymi 30 rokmi) uvažovalo, že ťažba ropy z tohto zdroja bude reálna až vtedy, keď hodnota ropy stúpne aspoň na 70 USD/barel, tak sa už istý čas využívajú. Ak, napríklad, koeficient EROI pre ropu vyťaženú v roku 1930 v USA bol 100:1 (pomocou energie obsiahnutej v jednom bareli ropy – 159 litrov – sa dalo vyťažiť 100 barelov z ložiska), dnes už dosahuje približne hodnoty v priemere 20:1.

V konečnom dôsledku sa tieto fakty premietli do zníženia investícii do ropného priemyslu a mnohé ropné spoločnosti sa pred krachom zachraňovali tým spôsobom, že sa zlučovali so spoločnosťami, ktoré boli v lepšej ekonomickej situácii. Ony znížené investície, okrem iného, spôsobili aj postupne sa znižujúci počet ropných zásobníkov v rafinériách ropy. Takže raz už (na prechodnú, krátku dobu) nastal stav, že vyťaženú ropu nebolo kde uskladniť a ropné firmy boli nútené odberateľom ropu nie že predávať – ale im za odber ropy dokonca platili! 

Aby sa definitívny koniec ropnej éry aspoň trochu oddialil, Európska komisia svojho času nariadila primiešavať do pohonných hmôt (predovšetkým do nafty) tzv. „biozložku“, získavanú z repky olejnej. Teda nečudo, že sa slovenské polia v čoraz väčšej miere žltnú od rozkvitnutej repky.

Rozum mi zostával stáť. Pri zdôvodňovaní neustále sa meniacich cien pohonných hmôt, ich  kdejakí „analytici“ zdôvodňovali argumentami, že stav svetových zásob je o „iks“ miliónov barelov nižší alebo vyšší, ako sa predpokladalo. A zistili to „z ničoho nič“! Kým som dovtedy predpokladal, že podobné analýzy vypracúvajú skutoční odborníci, takto som dospel k názoru, že údajní analytici sú zrejme väčšinou len komentátori, ktorí si iba z času na čas prezrú správy o stavoch zásob z hodnoverných zdrojov, a prezentujú ich potom ako vlastné „múdra“. Teda – žiadni seriózni analytici ale – iba akísi „anál-ytici“, ktorých s tzv. „blábologmi“ (tento pojem som použil v predchádzajúcom článku) akoby jedna mater mala.

Časom tento spôsob komentovania aktuálnych cien pohonných hmôt sa akosi prestal používať, ale na mojej otrasenej dôvere k „analytikom“, na mojom dešpekte k nim, sa nič nezmenilo.

A nie len voči „analytikom“. Študoval som svojho času fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave, takže celkom solídne rozumiem výzvam, ku ktorým sa čoraz viac blížia mladšie aj najmladšie generácie, a to ohľadom vytvorenia dostatočných predpokladov na ďalší život. Na základe svojich vedomostí, ktoré som (čiastočne) nadobudol tam kde všetci ostatní – totiž v škole – nepochybujem o tom, že už dnes máme dostatočné prostriedky nato, aby sa budúcnosť ľudí nepremenila na katastrofu. Ale rôzni „vedátori“, s „kilami“ titulov pred menom i za menom, to akosi nevidia. Akože v mene pokroku, serióznu vedu čoraz viac menia na akési pochybné „vedecké náboženstvo“, dávajúc prednosť nákladným a neužitočným skúmaniam, ktoré v podstate nemajú pre našu najbližšiu budúcnosť význam, pred riešením závažných aktuálnych existenčných problémov.

„Elektrická“ Európa a jej imigračná politika

09.06.2024

„Stará“ Európska komisia stihla do europarlamentných volieb ešte „vypotiť“ návrh smernice pre dopravu v štátoch EÚ, podľa ktorej by sa mala zvýšiť nosnosť (predovšetkým) budúcich elektrických kamiónov. Aby sa – kvôli ťažkým elektrickým akumulátorom a v záujme rentability (diaľkovej) cestnej prepravy – zvýšila maximálna povolená [...]

K 165. výročiu narodenia Aurela Stodolu

19.05.2024

Za posledné tri týždne som sa zúčastnil dvoch spoločensko-kultúrnych udalostí v Liptovskom Mikuláši. Prvou bola 27. apríla oficiálna (dodatočná) oslava 80. výročia organizovanej filatelie v meste, konajúca sa v tunajšom Múzeu Janka Kráľa (o tomto výročí som písal v osobitnom článku). Druhá udalosť, z historického hľadiska, bola podstatne [...]

Big-bangovský paradox – Hubblove (a iné) hlboké polia

02.05.2024

Pod pojmom „Hubblovo hlboké pole“ treba rozumieť snímok veľmi vzdialenej časti vesmíru, vytvorený Hubblovým teleskopom. Tento vesmírny ďalekohľad vyniesol na obežnú dráhu v okolí Zeme v roku 1990 americký raketoplán Discovery, aby sa stal jedným z najdôležitejších (a v danej dobe suverénne najdrahším) ďalekohľadov v histórii astronómie. Po [...]

vojna na Ukrajine, hroby, Charkov

NYT: Veľa mužov na Ukrajine sa skrýva. Obávajú sa, že ich nevycvičených pošlú na smrť

21.06.2024 18:35

Na Ukrajine žije mnoho mužov, ktorí sa skrývajú. Majú strach z odvodov do armády na obranu krajiny proti ruskej invázii. S niekoľkými z nich hovoril denník The New York Times (NYT).

Viktor Orbán

Nemecko už podľa Orbána 'nevonia a nevyzerá rovnako', zmenilo sa na multikultúrny svet

21.06.2024 18:21

Maďarský premiér Orbán počas návštevy Berlína povedal, že Nemecko sa v dôsledku migrácie zmenilo na "pestrofarebný, multikultúrny svet".

parlament, nrsr, NR SR,

Voľby by v júni vyhral Smer tesne pred Progresívnym Slovenskom

21.06.2024 17:29

Do parlamentu by sa dostalo sedem politických subjektov.

Pellegrini

Druhý regionálny výjazd Pellegriniho smeroval do Košíc

21.06.2024 16:51

Prezident zdôraznil, že jeho cieľom naďalej ostáva byť bližšie k ľuďom a nastoľovať problémy, ktoré treba riešiť.

cudzis

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 51
Celková čítanosť: 226154x
Priemerná čítanosť článkov: 4434x

Autor blogu

Kategórie