Ako to vidím ja

Pod pojmom „Hubblovo hlboké pole“ treba rozumieť snímok veľmi vzdialenej časti vesmíru, vytvorený Hubblovým teleskopom. Tento vesmírny ďalekohľad vyniesol na obežnú dráhu v okolí Zeme v roku 1990 americký raketoplán Discovery, aby sa stal jedným z najdôležitejších (a v danej dobe suverénne najdrahším) ďalekohľadov v histórii astronómie.

Po nevyhnutnej oprave jeho nevyhovujúcej optiky, začal poskytovať veľmi ostré fotografie vesmírnych telies.

Prvým pokusom o pohľad do najvzdialenejšieho vesmíru bolo nasnímanie oblasti hlbokého vesmíru v súhvezdí Pec (Fornax) v roku 2003. Dovtedy sa na tomto malom kúsku oblohy nedalo nič pozorovať, ale – po dvanásťdňovej expozícii – tam Hubblov ďalekohľad odhalil obraz tisícov dovtedy neznámych (a nikým netušenýh) galaxií.

Modernejšiemu ďalekohľadu – teleskopu Jamesa Webba – umiestnenému do libračného bodu vo vzdialenosti asi jeden a pol milióna kilometrov od Zeme, stačila na podobne kvalitný záber len dvanásťhodinová expozícia.

Vôbec najvzdialenejším objektom, ktorý Hubblov teleskop spozoroval, bola galaxia vzdialená od Zeme 13,2 miliardy svetelných rokov. Odborníci ju zachytili v podobe, kedy mal vesmír (údajne – pozn. autora) len 500 miliónov rokov. Vek kozmu vedci odhadujú na 13,7 miliardy rokov.

Toľkoto na úvod.

A teraz k podstate článku. – V čom spočíva, v titulke ohlásený, big-bangovský paradox?

Všeobecne sa uznáva názor, že pohľad do ľubovolnej oblasti vesmírneho priestoru je zároveň pohľadom do minulosti. Do tak vzdialenej minulosti, ako dlho trvalo svetlu prekonať vzdialenosť z pozorovanej oblasti priestoru až na Zem. Táto okolnosť by tak trochu nahrávala reálnej existencii tzv. „časopriestoru“, lebo vidíme, akým spôsobom tu, v reálnom svete,  súvisí vzdialenosť a čas.

Predpokladajme, čisto hypoteticky, že by sa vedcom časom podarilo zostrojiť taký supervýkonný teleskop, že by dokázal „dohliadnuť“ až do vzdialenosti spomenutých 13,7 miliárd svetelných rokov, t.j. – z hľadiska času – až k okamihu (údajného) vzniku nášho vesmíru v procese nazvanom Big Bang, resp. Veľký tresk.

Taký supervýkonný teleskop, ktorýmkoľvek smerom by ste ho namierili, by potom mohol pozorovať všade ten istý obraz – vznik vesmíru Big Bangom!

Lebo pred 13,7 miliardami rokov (podľa moderných kozmológov, teoreticky) neexistovalo nič iné, len „počiatok“ vesmíru, a to ako z hľadiska rozmerov tak i z hľadiska času.

Mne osobne, sa tomu akosi nechce veriť.

Je to paradox. A príčinou tohto paradoxu je – podľa mňa – existencia singularity, programovo zabudovaná do kozmologickej teórie rozpínajúceho sa vesmíru.