Ako to vidím ja

V Prahe sa udiala v posledných dňoch protestná demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo asi 70 000 ľudí. Dôvodom bola ich nespokojnosť so všeobecným nárastom cien tovarov a služieb, aj napriek protiinflačným opatreniam českej vlády, ktoré  boli (a ešte ďalšie zrejme aj budú) podstatne razantnejšie ako na Slovensku.

V pozadí dlho nevídaného tempa inflácie stojí predovšetkým energetická kríza. Debilný nápad „odstrihnúť“ sa – nezodpovedným spôsobom – od dodávok energonosičov z Ruska (predovšetkým zemného plynu a ropy), v súčinnosti s inými infantilnými počinmi v oblasti energetiky, napríklad v Nemecku, privodil problémy s (aj budúcim) nedostatkom energií všetkého druhu vo väčšine členských štátov Európskej únie. Vedúci predstavitelia Európskej komisie, zblbnutí nereálnou ideológiou, mali za tento kolosálny „prúser“ už dávno zložiť funkcie a prenechať riadenie Európy iným, zodpovednejším ľuďom. Ale oni, ako mnohí iní nezodpovední politici, sa tvária ako svätí za dedinou.

Preto možno v blízkej i v neveľmi vzdialenej budúcnosti očakávať množstvo (aj) podstatne mohutnejších protestov kde-kade po Európe.

Keď sledujem postupný vývoj situácie, i tomu zodpovedajúcu zmenu argumentov slaboduchých politikov (napríklad, v ešte slaboduchejších televíznych debatách či „dueloch“) nestačím sa diviť. – Všetko toto (akoby divadelné) úsilie sa zameriava len na „hasenie“ problémov s energiami v horizonte maximálne dvoch rokov! Dookola sa omieľa argument, že cena energií pre slovenské domácnosti bude v tomto období zachovaná na prijateľnej úrovni. V súvislosti s cenami energie, likvidačnými pre mnohé priemyselné a iné výrobné podniky, sa uvažuje – ešte vždy len uvažuje (a prvé veľké podniky už krachuju!) o tzv. zastropovaní cien energie. Ale nikto ani len slovkom nedýchne o tom – čo bude potom?!

Hoci sa všetci politici zhodujú v tom, že čo raz zdraželo už sa k pôvodnej cene nikdy nevráti, nevzrušujú sa nad tým, čo bude po uplynutí onoho dvojročného obdobia.

A, ako vlastne vznikla tá „cifra“ – dva (roky)? Prečo práve dva? Prečo nie menej alebo viac ako dva roky? – Najskôr to bude podobne ako s tým šetrením energie. Kde sa vzali, tam sa vzali – z Bruselu nám 15 % (energetických úspor) prikázali, akoby to bolo niečo také samozrejmé ako – pre kúzelníka vytiahnuť bieleho zajaca z čierneho klobúka!

Odkiaľže ich vzali, tých práve 15 % ?

Na základe akej analýzy? – Či len tak, „presne od oka“?

A čo, keď sa to ukáže byť málo? – Nakážu nám potom ušetriť „bajočko“ 24 alebo trebárs 37 percent, proste toľko, aby nevykapala priveľká časť obyvateľstva?

Pritom je zrejmé, že namiesto predchádzania príčinám, nech urobia títo všeumelci čokoľvek, vždy budú so svojimi pofidérnymi riešeniami len dobiehať ich následky.

Tie príčiny (ignorovať ich možno iba do času) sú totiž objektívne. Sú v podstate len dve: neustávajúci nárast globálnej populácie – so všetkými jej nevyhnutnými potrebami, napríklad aj s potrebou energie – a neustále ubúdanie zdrojov surovín, z ktorých viaceré sú už kriticky malé.

Darmo sa teda budú ľudia búriť a žiadať účinné riešenia týchto problémov od svojich vlád. Vlády nič nemajú; môžu ľuďom dať (len) časť z toho, čo im predtým zobrali.

Žiadna vláda nie je Kristus, ktorý (vraj) nachoval tisícové zástupy ľudí, a to pomocou (len) dvoch rýb a piatich chlebov.

Aj v Prahe sa teraz zhromaždili (desať)tisícové zástupy ľudí. Vláda Českej republiky zastáva, v druhom polroku tohto roka, dôležitú úlohu – predsedá Rade Európskej únie. Stavím sa však, že nikto z demonštrantov ani len netušil, že ja som českú vládu v predstihu (v polovici júna) upozorňoval – prostredníctvom českej ambasády v Bratislave – na jeden závažný fakt. Totiž na to, že by bolo rozumné, z tohto postu, pri tej príležitosti a pod ťarchou prichádzajúcej energetickej krízy, informovať členské štáty Európskej únie (a teda, sprostredkovane, celý svet), že na riešenie energetickej krízy existuje jeden reálny a veľmi účinný nástroj: využitie energie odpadového tepla na rozklad vody na plynný vodík (= energonosič) a kyslík. Vodík možno priebežne spaľovať v plynovej turbíne a produkovať tak dodatočné množstvá elektrickej energie – prakticky z (doterajšieho) „odpadu“. Alebo ho možno využiť ako chemickú surovinu (pôvodom z vody, a nie zo zemného plynu) – pri syntéze s dusíkom na čpavok a ďalšie deriváty (napríklad poľnohospodárske hnojivá).

Česká ambasáda mi aj e-mailom formálne poďakovala. Ale ďalej sa už neudialo nič racionálneho. Ja mám z toho prd, aj „radoví“ Češi majú z toho prd. A hoci budú protestovať aj v budúcnosti, napokon im (asi) zostane len konštatovať, že kým sa kedysi v Praze žilo blaze, dnes tam žijou draze.