Pán Laitman v závere svojho blogu https://laitman.blog.pravda.sk/2022/07/17/znovuotvorenie-uholnych-elektrarni-nenavist-nas-nici-viac-nez-znecistenie-zivotneho-prostredia/ píše:
„Je možné dosiahnuť toho, aby nasledujúce roky boli pokojné a plné prosperity. Aby sa však tak stalo, musíme zmeniť naše zameranie z čistenia vzduchu, vody a zeme na čistenie našich sŕdc od vzájomnej nenávisti. Nenávisť znečisťuje a zabíja viac ako všetky ostatné znečisťujúce faktory dohromady.“
Ako príklady na ilustráciu svojich všeobecných myšlienok spomína súčasný problém s polovodičmi, črtajúce sa problémy s potravinami, v doprave aj medicíne. Výber týchto príkladov sa zdá na prvý pohľad racionálny, ale v skutočnosti – resp. podľa môjho názoru – je dosť chaotický. Okrem toho, skrz-naskrz objektívne „ontologické“ javy, ako sú znečistenie vzduchu, vody a zeme, dáva na rovnakú úroveň javy podstatne subjektívnejšej povahy – akúsi nenávisť (bez špecifikácie jej príčin) a ničnehovoriaci slovný konštrukt „čistenie našich sŕdc od tejto nenávisti“.
Od profesora ontológie by jeden mohol očakávať aj viac. Lebo ontológia je filozofický termín označujúci teóriu bytia, a – keďže v reálnom bytí všetko so všetkým súvisí, existencia každej konkrétnej časti bytia nevyhnutne vychádza z reálnych zdrojov i vzťahov medzi nimi pôsobiacich.
Už som bol napísal, že súčasná globálna civilizácia pretrváva vďaka neustále sa rozširujúcemu poznaniu a technickému pokroku. Právom jej teda patrí prívlastok technická. Veda a technika umožnili aj podstatný nárast životnej úrovne, žiaľ zďaleka nie pre všetkých. Okrem toho, prudký rozvoj vedy a techniky najmä v 20. storočí mal za následok, že sa začali v masovom merítku využívať aj technické postupy, ktorých dopady neboli uspokojivo doriešené až do konca. Typický príklad – mierové využitie jadrovej energie. Hoci sa jadrová energia využíva už bezmála sedemdesiat rokov, dodnes nie je uspokojivo vyriešené napríklad bezpečné ukladanie jadrového odpadu. Podobne, dnešná konzumná spoločnosť dokáže zabezpečovať masívnu produkciu všemožných produktov, ale vo všeobecnosti dodnes nezvláda problém recyklácie surovín alebo odpadov spätých s onou produkciou.
Je však nepochybné, že prakticky všetky problémy sužujúce dnešnú technickú civilizáciu – keďže vznikli následkom nedokonalostí v technike – principiálne možno riešiť k úplnej spokojnosti znova len technickými prostriedkami. Príčina tkvie v mohutnosti týchto problémov. – Ak ich spôsobuje priemyselné tempo chŕlenia rôznych produktov, naivné pokusy eliminovať tieto problémy spôsobom „nech každý začne sám od seba“ sú zákonite odsúdené na neúspech. Úsilie eliminovať tie problémy musí byť totiž intenzívne rovnako ako intenzita ich nárastu.
V závere článku https://cudzis.blog.pravda.sk/2022/07/11/presovsky-solivar-a-hroziaca-ekologicka-havaria/
som napísal:
„Spôsoby, ktoré jednostranne vyžadujú ekonomické náklady (len) na elimináciu ekologických problémov – bez ďalších prínosov – treba nahradiť spôsobmi, prinášajúcimi v priebehu likvidácie „ekoproblémov“ v prvom rade konkrétny ekonomický zisk. A potom už je jednoduché, z časti onoho zisku sanovať vyvolané náklady.
Inými slovami, je neúnosné vynakladať na (ničím nezaručený) budúci ekologický profit konkrétne finančné zdroje v súčasnosti. Práve toto odštartovalo vedenie EÚ svojim neuváženým ideologickým harašením.
Naopak, dobudúcna treba namiesto toho rozvíjať predovšetkým také aktivity, že odstraňovanie súčasných ekologických problémov bude – popri prvoradom ekonomickom zisku – len ich vedľajším profitom.“
Teraz ide len o to, zistiť, či existujú nato potrebné reálne možnosti, a ak áno, ktoré konkrétne technické postupy pritom využiť.
Môžem predoslať, že také možnosti naozaj existujú. Pritom sa nejedná len o môj subjektívny názor, ale o objektívne fakty. Výsledkom môjho celoživotného snaženia je poznanie, že moderná veda sa v mnohých aspektoch priam zvrhla na akési „vedecké náboženstvo“ a že v technike sa – namiesto snáh o zjednodušovanie – v čoraz väčšej miere presadzuje princíp, zvládať komplikované technické problémy ešte komplikovanejšími riešeniami.
Potom nečudo, že súčasná globálna technická civilizácia sa priam míľovými krokmi blíži k okamihu totálneho vyčerpania dostupných surovín a zdrojov energie. Ak sa zavčasu nespamätá, bude nasledovať jej celkový kolaps, a to s katastrofickými následkami.
Mne to ani nepríde veľmi ľúto. Jednak je skoro isté, že, pre vek, sa tých čias už asi nedožijem. A tiež preto, že kohokoľvek som sa snažil osloviť informáciami, že ja určité potrebné riešenia poznám – len o ne treba prejaviť aspoň aký-taký záujem, každý bol voči mojim slovám „hluchý a slepý“. Ak by som sa mal vrátiť k blogu pána Laitmana, nie nenávisť ale „bohorovnosť“, arogancia a nepochopiteľná (s)prostota, z ktorej táto arogancia asi pramení, navodili súčasnú situáciu vo svete.
No, čo už … Veď, ako sa povráva v Čechách: „až nouze přinutila Dalibora housti“!
Celá debata | RSS tejto debaty