20. júna 2022 zomrel 53-ročný predseda Občianskeho združenia Tatry Mgr. Rudol Pado z Liptovského Mikuláša. Dnes je teda tretie výročie od jeho úmrtia.

Pre pripomenutie slovenskej verejnosti – Rudolf Pado (1969 – 2022) sa venoval ochrane životného prostredia a bol jedným z najznámejších a najaktívnejších aktivistov na Liptove.
„Počas desaťročí vytrvalej práce bojoval s čiernymi skládkami, zapájal sa do pripomienkových konaní, vysadil stovky stromov, čistil vodné toky a verejne upozorňoval na prešľapy v oblasti životného prostredia.“ (https://myliptov.sme.sk/c/22942779/zomrel-aktivista-rudolf-pado.html)
Vždy zostával sám sebou, niekedy nepochopený, aj napriek prekážkam, ktoré mu nadelil život, bojoval za spravodlivosť v ochrane životného prostredia. Napísal desiatky burcujúcich blogov, v ktorých pranieroval mnohé nešváry pri ochrane životného prostredia skrze príslušné odbory či už miestnej samosprávy… až po najvyššie inštancie. Čítal som ich najmä na blogovisku SME, teda môžem len potvrdiť, že je to „svätá pravda“. (Pozri napr. blog https://cudzis.blog.pravda.sk/2022/07/11/za-mgr-r-padom-delnik-je-smrtelny-prace-je-ziva/ – pozn. autora.)
Sídlisko Podbreziny v Liptovskom Mikuláši je vraj najkrajšie (resp. jedno z najkrajších sídlisk na Liptove). Aj vďaka Rudolfovi Padovi. Keď bola dokončená tretia etapa projektu Oáza, ktorý mohli v internetovom hlasovaní podporiť miestni občania, dostala sa Rudolfovi Padovi aj satisfakcia – akési, hádam posledné „morálne ocenenie“ – v podobe svetlého balvana s pamätnou tabuľou, situovaného tesne pri moste cez riečku Smrečianku. V súčasnosti je už projekt Oáza dokončený štvrtou etapou, keď úprava verejného priestranstva na sídlisku pokročila až k okraju Vitálišoviec.


Keď sa zamyslíme nad mottom, ktoré si Rudolf Pado zvolil pre svoj život, ľahko si urobíme predstavu, aký to bol človek. Aj zmysel svojho života vyjadril veľmi pravdivo a presne. –
Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný; ak žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý. (Seneca)
„Bol som aktívny skeptik milujúci hory. Tam, na konci Cesty, sa nebudú pýtať na naše dôvody a obavy, ale na naše činy. A o tom bol môj život.“
Aj to je príčina, prečo priatelia Rudolfa Pada – ale i ľudia, ktorí si uvedomujú význam jeho celoživotného úsilia – naňho nezabúdajú.
Celá debata | RSS tejto debaty