Ako to vidím ja

Nemám vo zvyku sledovať všetky nedeľné televízne diskusné relácie (TA3 – V politike, STV1 – O 5 minút 12, TV Markíza – Na telo), dnes som však dal tú námahu. Najviac na mňa zapôsobila markízacká diskusia „Na telo“, ktorej sa zúčastnili minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) a exminister zdravotníctva MUDr. Richard Raši (Hlas-SD).

Úvodnou témou diskusie bolo údajné nezvládnutie manažovania utečeneckej krízy na Slovensku, v dôsledku aktuálnych udalostí na Ukrajine, zo strany ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) v úlohe šéfa krízového štábu.

Pri slovách pána Budaja – „Mikulec robí čo vládze…“ – ma nevdojak napadlo: Keby vládal viac, čo všetko by ešte (R.M.) navystrájal“?

Keď pán Raši tvrdil, že ministerstvo vnútra v uplynulých dňoch podpísalo zmluvu na dodávku 500 poschodových postelí za 246 eur za jednu a 1000 matracov v sume 114 eur za kus, a že tak vzniklo predraženie o cca 140 000 eur, pán Budaj chvíločku nevedel kam z konopí. V tej chvíli moderátor zmenil tému a zaviedol reč na využívanie auta so šoférom  šéfom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim cez spoločnosť SAD Zvolen. (Podľa môjho osobného názoru konal určitú „nadprácu“ v prospech pána Budaja.) Ale nie o tom som chcel.

A, keď sa reč zvrtla na energetické otázky ťažiace Slovensko a čakajúce na vyriešenie, pán Budaj začal argumentovať už všeobecne známymi „mantrami“ podobne ako pred týždňom pani Remišová alebo pár minút predtým predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) v diskusnej relácii „O 5 minút 12“ na STV1.

Konštatoval, že na Slovensku máme priemyselné podniky s vysokou spotrebou energie, napríklad, pri výrobe hliníka alebo priemyselných hnojív. Ale nepostrehol som z jeho strany žiaden zmysluplný návrh, čo s nimi, ako tento problém riešiť. – Čo, odsunieme podobné podniky do Číny, ako to urobili iní? Čím potom nahradíme stratené pracovné možnosti a – predovšetkým – ekonomický profit z tejto výroby pre náš štát?

Zmienil sa aj o možnostiach využitia geotermálnej energie – najmä na východnom Slovensku. Z hľadiska energetických potrieb celého nášho štátu, ani toto hypotetické využívanie zemského tepla (spojeného so špecifickými problémami) nepredstavuje žiadne terno. Napríklad, v porovnaní s energetickým výkonom dvoch jadrových blokov, ku ktorých odstaveniu sme sa zaviazali v rámci prístupových dohovorov k Európskej únii – a v rokoch 2008 a 2010 sme ich aj naozaj odpojili od rozvodnej siete – je to však len obrazný pľuvanec v rozsiahlej kaluži. My budeme v budúcnosti potrebovať rozhodne ďaleko viac energie.

Pán Budaj mi, so všetkými naučenými tirádami, pripadá nevierohodný. Dovoľujem si vysloviť tento subjektívny názor, majúc s ním nejaké osobné skúsenosti.

Už je to dávno, čo som sa mu snažil preukázať určitú službu. A nič som za to nečakal. Po rokoch, až koncom januára 2021 som sa naňho obrátil e-mailom vo veci, ktorá určite nezapadne prachom. Uvediem z onoho e-mailu len úryvky s podstatným významom. Citujem:

„Pán Budaj, … moja informácia má nezanedbateľný praktický – a teda aj politický – význam, ale mnoho ľudí, ktorých som sa na to doteraz snažil upozorniť, sa zachovalo ako obyčajní chmuľovia. A moja prosba, s ktorou sa tiež na vás v danej súvislosti obraciam, by pre vás v terajšom postavení nemala byť problém.

Roky sa venujem problematike alternatívnych zdrojov energie a dosiahol som v tomto smere pozoruhodné výsledky. Jedným z nich je objav tzv. elektrotermického javu, ktorý umožňuje využiť tepelnú energiu odpadového tepla – t.j. takého tepla, pre ktoré už jeho producent (najčastejšie atómové a klasické uhoľné elektrárne, ale aj iné firmy) nevie nájsť ďalšie zmysluplné využitie a nevyhnutne sa ho potrebuje zbaviť tým spôsobom, že ho rozptyľuje do okolia – na rozklad tekutej vody na plynný vodík a kyslík. Bude to možné v zariadeniach, ktoré konštrukčne veľmi pripomínajú elektrolyzéry na rozklad vody na vodík a kyslík pomocou jednosmerného prúdu, ale na diametrálne odlišnom funkčnom princípe.

Využívanie takéhoto rozkladu vody na vodík a kyslík bude mať nezanedbateľný ekonomický i ekologický prínos. Ekonomický prínos spočíva v tom, že energiu odpadového tepla možno takýmto spôsobom využiť na dodatočnú produkciu elektrickej energie, a to prakticky (takmer) zadarmo. Časť ekonomického úžitku z tohto zdroja by sa mohla použiť na financovanie aj čiastočne stratových ekologických projektov, a to bez navýšenia nárokov na štátny rozpočet.

Čisto ekologický prínos zas spočíva v tom, že daným spôsobom možno zamedziť škodlivú tepelnú záťaž na bezprostredné okolie od rozptyľovaného odpadového tepla (pretože sa využije prakticky bezo zbytku), znížiť potrebu chladiacej vody pri výrobe elektrickej energie a – najmä – dosiahnuť výrobu časti elektrickej energie úplne bezemisným spôsobom, t.j. bez spolu-produkcie oxidu uhličitého. Tým by SR mohla ušetriť na „povolenkách“ produkcie oxidu uhličitého.

Iste chápete, že konkrétne projekty na realizáciu využívania elektrotermického javu by mohli predstavovať ťažisko ekologicky zameranej časti strategického plánu rozvoja SR v nastávajúcom období, ktorý od nás požaduje Európska komisia. Taký projekt (s načrtnutými možnosťami využitia) nemá nikto v EÚ a všetky členské štáty EÚ určite v budúcnosti radi zakúpia licencie na jeho využívanie.

Môžem vás ubezpečiť, že sa nejedná o žiadnu fantazmagóriu. Elektrotermický dej funguje naozaj spoľahlivo a možno ho demonštrovať na požiadanie, pretože si vyžaduje krajne jednoduchú technickú prípravu.

Na požiadanie môžem poskytnúť aj dodatočné informácie.

Viem si predstaviť, ako tieto tvrdenia asi pôsobia na ľudí, na ktorých som sa s touto vecou doteraz obrátil. Politici sú ako pštrosi, akoby sa obávali zosmiešnenia v prípade, že by podporili vec, ktorá sa napokon ukáže ako omyl. A načo by sa unúvali, asi si radšej počkajú na dobu, keď už bude elektrotermický jav a jeho možnosti využitia verejnosti všeobecne známe. Až potom sa začnú tváriť, že buď o ňom nevedeli alebo že ho od počiatku vehementne podporovali. (Ale ja budem svedkom, ako to naozaj bolo.)  

Možnosť omylu však nehrozí.

Odborníkom v oblasti vedy a techniky zas zrejme zatemňujú rozum ich „klasické“ vedomosti o maximálnej účinnosti premeny tepelnej energie na energiu mechanickú a ďalej na energiu elektrickú. Tým sa čudujem najviac. Síce viem ich dôvody pochopiť, ale to ich nijako neospravedlňuje, lebo presvedčiť sa o pravdivosti mojich slov mohli už dávno.“

25. januára som obdržal nasledujúcu odpoveď. Citujem:

„Vážený pán Cudziš, ďakujem Vám za kontaktovanie kancelárie ministra životného prostredia. Napriek vysokej pracovnej zaneprázdnenosti pána ministra v týchto hektických mesiacoch sa mu vynasnažím Váš e-mail predostrieť. Poprosím Vás však o trpezlivosť.

Martin Kratkoczky, sekretariát ministra | kancelária ministra“

26.1.2021 som odoslal druhý e-mail. Citujem:

„Pán Kratkoczky, ďakujem vám za odpoveď, ktorou ste de facto profesionálnym spôsobom potvrdili príjem môjho e-mailu pre p. Budaja.

Zároveň vás žiadam, aby ste ho čím skôr upozornili na to, že (aj pre jeho post) neexistuje dôležitejšia informácia ako tá, ktorú sa mu snažím sprostredkovať. Čím skôr sa rozhodne v danej veci angažovať, tým skôr sa dostavia výsledky, o ktorých zásadnom (pozitívnom) význame pre terajšiu vládu (a najmä pre celú slovenskú spoločnosť) – pochopiteľne – má dnes málokto reálnu predstavu.

Vôbec si totiž „nefandím“ (namyslenosť a sklony k mesianizmu sú mi absolútne cudzie), ak situáciu pripodobním (svojho času) snahe fyzika Lea Szilárda upozorniť na problematiku atómovej bomby prezidenta USA F.D.Roosevelta. Ibaže mojím cieľom nie je propagovať prostriedky pre diela skazy, ale – naopak – prostriedky na účinné riešenia (nie len) našich aktuálnych problémov. Ubezpečujem, aj vás osobne, pán Kratkoczky, že mám naopak veľký zmysel pre realitu a výsledky mojej práce nie sú podložené len nejakými špekulatívnymi myšlienkami, ale ľahko overiteľným experimentom, ktorý môžem – na požiadanie – predviesť aj p. Budajovi.“ 

V týchto dňoch končí marec 2022, ale minister Budaj zrejme ešte stále prežíva veľmi hektické dni, hádam preto sa dodnes nestihol k predmetnej veci vyjadriť. Alebo niečo spackali na sekretariáte jeho ministerstva?