Ako to vidím ja

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, sedávali sme traja-štyria chlapci vedľa seba kdesi na lavičke, aby sme si prezreli, kto aké má poštové známky vo svojom filatelistickom albume. Zaujímal nás každý nový prírastok do kohokoľvek zbierky. Lúštili sme texty, ktoré na známke boli a kochali sme sa v kráse jej výtvarného prevedenia (kráse podľa našich kritérií). Filatelia, to bolo okienko do vtedajšieho sveta bez internetu, zdroj mnohých zaujímavých informácií – takpovediac – zhutnený do špecifickej encyklopedickej formy.

Pravda, existovalo už aj televízne vysielanie, obmedzené na zopár podvečerných a večerných hodín, ale to bolo pre vnímavú detskú dušu niečo celkom iné.

Odvtedy mi nad hlavou prešumelo viac desaťročí, keď praktický život zatlačil záujem o poštové známky do úzadia. Ale, na staré kolená, som sa k dávnemu záujmu nanovo vrátil, pretože z môjho povedomia nikdy na celkom nevymizol.

Životné peripetie ma priviedli žiť do Liptovského Mikuláša.

Pred osemdesiatimi rokmi, 25. februára 1944, sa v hoteli Európa v Liptovskom Mikuláši zišla na podnet pána Štefana Jakobyho skupinka miestnych filatelistov, aby založila filatelistický klub v meste. Týmto aktom sa začala písať oficiálna história organizovanej filatelie v Liptovskom Mikuláši, ktorú si my miestni – pri jej terajšom jubilejnom výročí – pripomíname. Oficiálna oslava výročia, na ktorú budú pozvané viaceré inštitúcie a subjekty dlhodobo podporujúce náš klub filatelistov, sa uskutoční 27. apríla.

Ja som sa rozhodol posunúť dané fakty, poskytnuté mi súčasným predsedom klubu filatelistov v Liptovskom Mikuláši pánom Jozefom Oškom, do láskavej pozornosti aspoň tej časti slovenskej verejnosti, ktorá je už unavená prepolitizovanými správami súčasnosti, a čo len takáto „kultúrno-neutrálna“ informácia jej možno dobre padne.

Prvým predsedom liptovsko-mikulášskeho filatelistického klubu sa stal pán Hrivnák. V roku 1945 ho vo funkcii vystriedal pán Jakoby, ktorý sa však zanedlho z dôvodu svojho železničiarskeho povolania presunul na Oravu. Jeho nástupcom sa, v období rokov 1947 – 1951, stal pán Pávy. Tento prvý klub v roku 1951 zanikol.

V roku 1961 sa rozhodlo obnoviť, v rámci SČSF (Svaz čs. filatelistů so sídlom v Prahe) oficiálnu činnosť liptovsko-mikulášskeho filatelistického klubu päť vytrvalých členov: MUDr. Jirouš, Rudolf Lehotský (tajomník), Gabriel Šimek, mimoriadne agilný Alojz Lutonský (1905 – 1997), Ing. Konstantín Grum-Gržimajlo a PaedDr. Jozef Oško, dlhoročný – a aj súčasný – predseda klubu, ktorý akurát v týchto dňoch oslávil tiež osemdesiat rokov veku.

V súčasnosti existuje na Slovensku približne sto filatelistických klubov. Klub v Liptovskom Mikuláši 53-06 patrí s počtom 41 členov (30 postarších + 11 mládežníkov) medzi tie väčšie, ktorých je len zopár; ostatné sú aj podstatne menšie. Jedným z dôvodov tohto stavu je, popri starostlivej práci funkcionárov filatelistického klubu, aj jeho podpora zo strany Mesta a iných inštitúcií. Klub má dlhodobo možnosť využívať pre svoju činnosť priestory Domu Matice slovenskej. V Liptovskom Mikuláši popritom existuje nezistený počet filatelistov „na voľnej nohe“, ktorých však členstvo v klube neláka.

Hovorí sa, že aj filatelia – podobne ako mnohé iné záujmové činnosti – „je vlastne detská hra pre mužov od šesť do šesťdesiatšesť rokov veku“. Priemerný vek našich členov dosahuje dôchodkový vek, ale sú medzi nimi aj sedemdesiatnici i starší. V novom roku 2024 sa už dožili, resp. dožijú, osemdesiatky traja z nás, a máme medzi sebou aj ešte staršieho. Zanietenci sa venujú tiež práci s mládežníkmi, pripravujúc ich, napríklad, aj na oficiálne filatelistické súťaže, kde dosahujú výborné výsledky.

Pri tejto vzácnej príležitosti, prajem do ďalších dní života všetkým členom klubu pevné zdravie a dobrú myseľ, aby sa – mentálne – zastavili pred spomenutou hranicou detstva (66 rokov) a aby sa aj naďalej vedeli tešiť z predmetu svojho dlhodobého záujmu, totiž z filatelie.

Pravidelné stretávanie sa členov filatelistického klubu – v porovnaní s „bežnými“ klubmi dôchodcov – nám poskytuje o čosi viac, resp. voľačo inšie, špecifickejšie. Utužuje priateľstvo medzi dlhoročnými členmi a zabezpečuje plynulý tok potrebných informácií, vrátane spoločenských podujatí, ktoré nejakým spôsobom súvisia s filateliou na Slovensku.

Minulý rok bol z tohto hľadiska pre filatelistov v Liptovskom Mikuláši mimoriadny. Postupne sa tu uskutočnila inaugurácia štyroch slovenských známok. (Od roku 2002 sa tu postupne uskutočnilo celkom až 18 inaugurácií slovenských poštových známok.) Všetky inaugurácie prebehli za značnej účasti verejnosti, ale tiež i rôznych oficiálnych zástupcov Mesta a inštitúcií, ktorých činnosť je nejakým spôsobom spriaznená s poštou a s poštovými známkami. Môžem povedať, že tým pádom boli všetky tieto akcie v Liptovskom Mikuláši vnímané ako kultúrne akcie nie len miestneho významu.      

Napriek všetkému, filatelia na Slovensku (ale aj asi všade inde) sa čoraz viac komercionalizuje. Je to preto, že klasický poštový styk sa čoraz viac zmenšuje, a spolu s ním, prirodzene, klesá aj význam poštovej známky. Pošta sa zamierava predovšetkým len na najlukratívnejší segment svojich služieb, totiž na prepravu rôznych firemných alebo úradných zásielok; „civilný“ poštový styk medzi ľuďmi sa pomaly ale isto stráca.

Mám však také tušenie, že doba sa časom zmení, pobláznenie internetom a „esemeskami“ tak trochu ustane a ľudia si opäť začnú viac všímať čaro osobných listov alebo pohľadníc, a s nimi aj poštových známok, sprevádzajúcich tieto ich dôvernejšie vyjadrenia vo vzťahu k svojim blízkym (či najbližším), realizované listovým stykom.

Ak sa v spomienkach ešte raz vrátim do svojho detstva, kdeže už je ten čas, keď sa (s detským zaujatím) zbieralo „takmer všetko“?! Turisti zháňali pliešky na svoje turistické palice, cestovatelia so „širším záberom“ s obľubou dokumentovali svoje výlety, doma i v zahraničí, prostredníctvom nálepiek na cestovných kufroch.

Ja som časť svojho detstva prežil v krásnom tatranskom prostredí, v bezprostrednej blízkosti medzinárodného stanového táboriska na Tatranských Matliaroch, ktoré bolo pre nás deti zdrojom nálepiek na (aj zahraničných) zápalkových krabičkách aj zdrojom obalov zo žiletiek, ale tiež papierových obrúskov (tzv. „servítiek“) či obalov z čokolády. To všetko boli naše zberateľské „úlovky“, získané takmer zadarmo.

Sortiment predmetov zberateľského záujmu je v súčasnosti nepomerne širší, ale finančne nákladnejší. Zberatelia – medzi nimi aj filatelisti – dospeli k poznaniu, že dnes nie je mysliteľné „zbierať všetko“, že sa musia špecializovať.

O to krajšie sú spomienky, vďaka ktorým ma neprestala očarúvať „obyčajná“ poštová známka.

Filatelistickému klubu 53-06 v Liptovskom Mikuláši želám ešte dlhé trvanie.

Do pozornosti (prípadných) diskutérov

Keďže neviem reagovať na diskusné príspevky čitateľov v diskusiách k článkom na blogoch Pravda.sk, odpovedám diskutérom k mojim blogom tým spôsobom, že svoje odpovede pripájam na koniec jednotlivých blogov pomocou možnosti „upraviť článok“. Preto záujemcovia o prípadnú odpoveď na svoje diskusné príspevky, nech ju hľadajú na konci textu predmetného blogu.

Ďakujem za porozumenie.