Britské múzeum v Londýne

V druhej polovici augusta som absolvoval „výlet“ do Veľkej Británie a po viacerých štátoch západnej Európy. Za osem dní som sa ocitol v ôsmich štátoch (ak rátam aj také „trpasličie“ štáty ako Lichtenštajsko a Luxembursko), a síce: v Anglicku, Francúzsku, Švajčiarsku, Lichtenštajsku, Rakúsku, Nemecku, Luxembursku a Belgicku. Primárnymi cieľmi tejto cesty boli Britské múzeum a Prírodovedné múzeum v Londýne, švajčiarske mesto Zermatt – kvôli priamemu výhľadu na ikonický alpský štít Matterhorn (4478 m n.m.) – a „rozprávkový“ bavorský zámok Neuschwanstein, ktorý dal postaviť kráľ Ludwig II. koncom 19. storočia.

V tomto blogu sa chcem s čitateľmi podeliť o svoje dojmy z návštevy Britského múzea v Londýne.

Britské múzeum, založené roku 1753, je v súčasnosti zamerané ako všeobecné múzeum a jedným z najväčších a najvýznamnejších múzeí histórie a kultúry. Jeho zbierky obsahujú vyše sedem miliónov predmetov zo všetkých kontinentov a dokumentujú najdôležitejšie etapy histórie ľudstva. Vstup do múzea – podobne ako do mnohých ďalších britských múzeí a iných kultúrnych inštitúcií (napr. knižníc) – je voľný.

V múzeu sa nachádzajú staroveké kamenné monumenty zo strednej Ázie, Grécka, starovekého Ríma, Egypta a Malej Ázie, ale tiež aj zo stredovekej Európy a z obdobia renesancie.

Priečelie budovy múzea so štyridsaťštyri iónskymi stĺpmi je inšpirované gréckym chrámom zasväteným bohyni Aténe a trojuholníkový štít nad vchodom (tympanon) zobrazuje rast civilizácie.

Priečelie Britského múzea v Londýne. FOTO: F. Cudziš
Pohľad na ľavé krídlo múzea. V „stane“ v pozadí sa uskutočňuje bezpečnostná kontrola príručnej batožiny návštevníkov. FOTO: F. Cudziš

Taký nával návštevníkov, ktorí sa tiesnili už pri vchode z ulice do areálu múzea, som ešte nikdy pri kultúrnej inštitúcii ešte nezažil.

Hneď na začiatku prehliadky som zaregistroval medzi inými drobnejšími artefaktmi aj zmenšenú kópiu tzv. Rosettskej dosky, na ktorú som bol úprimne zvedavý. (V oddelení so suvenírmi, sa dala aj kúpiť, a to za rôzne ceny – podľa veľkosti.)

Rosettská doska – zmenšená kópia. FOTO: F. Cudziš

O Rosettskej doske som čítal už ako mládenec. 

Počas Napoleonovej vojensko-objavnej expedície do Egypta ju objavil 19. júla 1799 dôstojník Pierre François Xavier Bouchard. Bolo to v egyptskej Rosette, prístavnom meste v nílskej delte, dnes známom ako Rashid.

Išlo o nápadný čierny kameň z roku 196 pred Kristom pokrytý tromi totožnými starobylými textami, pričom dva z nich boli staroegyptské (v hieroglyfickom a démotickom písme) a jeden starogrécky.

Toto francúzske „dobrodružstvo“ v Egypte na prelome 18. a 19. storočia sa skomplikovalo hneď v roku 1798 porážkou francúzskej flotily kotviacej pri Abú Kire anglickou flotilou pod vedením admirála Nelsona. Spiatočná cesta francúzskej armády do vlasti sa týmto skomplikovala a Francúzi si ju museli od Britov „vykúpiť“. Okrem iného, aj odstúpením Rosettskej dosky do ich vlastníctva.

Rosettská doska sa stala majetkom Anglicka a v júni roku 1802 obohatila zbierku Britského múzea. Je zhotovená z tmavosivo-ružového granodioritu s hmotnosťou okolo 760 kilogramov, výškou 114,4 centimetra, šírkou 72,3 centimetra a hrúbkou 27,9 centimetra.

Text dosky obsahuje 14 riadkov v hieroglyfoch, 32 riadkov v démotickom písme a 55 riadkov v starovekej gréčtine. Učenci boli od začiatku presvedčení, že na kameni sú vyryté rovnaké informácie, ale v troch rôznych písmach. Známy bol len grécky text. Dva egyptské bolo treba rozlúštiť.

Doska pochádza z roku 196 pr. n. l. a obsahuje rovnaký text v troch vtedy používaných písmach – hieroglyfickom, démotickom a gréckom (zo všetkých troch jedinom známom v dobe jej objavenia).

Na základe tohto poznania francúzsky lingvista Jean-François Champollion rozlúštil v roku 1822 do tej doby nezrozumiteľné egyptské hieroglyfy a tým aj nápisy vo faraónskych hrobkách, chrámoch, na obeliskoch a na zbytkoch staroegyptských písomností.

Nápis na doske je kópiou dekrétu spísaného pri príležitosti prvého výročia korunovácie panovníka Ptolemaia V. Epifana, ktorý mal vtedy len 14 rokov. V dekréte mu mennoferskí kňazi ďakujú za vykonané dobré skutky a na oplátku sa mu zaväzujú zhotoviť sochy a umiestniť ich vo svätyniach všetkých chrámov a navždy sláviť jeho narodeniny a výročie korunovácie.

[Čítajte viac: https://closer.sme.sk/c/20643297/rosettska-doska-odhalila-zahady-starych-egyptanov-lustili-ju-20-rokov.html]

Z priehliadky ďalších artefaktov zverejňujem nasledujúce zábery, ktoré čiastočne dokumentujú aj výnimočnú atmosféru Britského múzea. –

F O T O G A L É R I A

FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F: Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš

FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš

Návštevník Britského múzea v Londýne zakončí prehliadku vo Veľkej dvorane Alžbety II. Je to zastrešená plocha v centre budovy múzea. Bola otvorená v decembri 2000 a je najväčším zastrešeným priestorom v Európe.

FOTO: F. Cudziš
FOTO: F. Cudziš

Pavel Dvořák by mal 90 rokov

13.05.2026

Náhodou som dnes natrafil na hutnú informáciu o živote Pavla Dvořáka (1937) z dielne Spolku Milana Rázusa. Pavel Dvořák patril k osobnostiam, ktoré ma nejakým spôsobom zaujali. Imponovali mi jeho vystúpenia v televíznych dokumentoch venovaných rôznym obdobiam slovenskej histórie. Rôzne historické udalosti vedel podať pútavo, jeho prejav bol doslova [...]

Róbert Fico v Moskve na oslave výročia Dňa víťazstva

09.05.2026

Fico prišiel na oslavy do Kremľa v sobotu predpoludním, kde ho privítala čestná stráž a orchester. Na prehliadke na Červenom námestí v Moskve sa však nezúčastnil. Úctu padlým vojakom vyjadril už v piatok tesne po pristáti v hlavnom meste Ruska. „Považoval som za dôležité prejaviť úctu a rešpekt tým vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní [...]

Sag mir, wo die Blumen sind

08.05.2026

(Povedz, kde tie kvety sú) Opäť si, v týchto dňoch, pripomíname výročie ukončenia vojenských operácií v Európe v rámci druhej svetovej vojny. Tentoraz už 81. výročie. Druhú svetovú vojnu rozpútali v Európe Nemci a v ázijskom tichomorí Japonci. Tento celosvetový vojnový požiar si vyžiadal mnoho miliónov obetí, z radov armád [...]

langos

Dolámete si jazyk? Horská chata reaguje na kauzu langoš satirou, mäkčene dala pre istotu všade. Ponuka by oslovila aj Štúra

15.05.2026 15:32

Prevádzka sa rozhodla originálnym spôsobom zareagovať na medializovaný prípad malej predajne langošov.

Lebka sv. Zdislavy

Polícia našla vzácnu lebku v poslednej chvíli. Neuveríte, čo s ňou zlodej spravil a ešte chcel spraviť

15.05.2026 15:07

Že lebku z baziliky ukradne, sa rozhodol až v ten deň, hoci sa na to pripravoval.

Juraj Krúpa a Mária Kolíková

SaS žiada prešetrenie únosu Vietnamca a vyzýva Žilinku, aby sa opäť ujal prípadu

15.05.2026 14:48

Zároveň upozornil na zistenia v kauze. Hovoril napríklad o tom, že vietnamskému občanovi sa malo poskytnúť vízum bez toho, aby ho niekto videl.

Si Ťin-pching / Donald Trump /

Má sa začať Taiwan báť? S Čínou nemáme pre ostrov žiadne rozpory, uviedol Trump

15.05.2026 14:44

Si Trumpa varoval, že Taiwan by sa mohol stať predmetom vzájomného stretu a viesť k extrémne nebezpečnej situácii, ak by sa Washington k veci postavil chybne.

cudzis

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 70
Celková čítanosť: 431082x
Priemerná čítanosť článkov: 6158x

Autor blogu

Kategórie