Zajtra nás bude na Zemi už osem miliárd

Toto tvrdenie vychádza z údajov serwera worldometers.info. (Teda, „za koľko som kúpil, za toľko predávam“.)

V roku 2010 dosiahla globálna ľudská populácia „magické“ číslo sedem miliárd. Už vtedy bolo známe, že v súčasnosti sa ľudstvo množí tempom jedna miliarda za tucet rokov. V apríli 2017 nás bolo už sedem a pol miliardy, koncom januára 2017  7,75 miliardy a zajtra, ak je to pravda, prekročíme počet osem miliárd.

Tento trend niekoľko posledných desiatok rokov – populačná explózia – je na pováženie. Trvalo draj dvesto tisíc rokov, kým ľudstvo dosiahlo miliardovú populáciu. Potom – za necelých dvesto rokov – počet ľudí vyskočil na sedem milárd. Spúšťačom tohto neúmerne rýchleho rastu bola priemyselná revolúcia vo Veľkej Británii, začínajúca okolo roku 1750. Samotná Veľká Británia dokázala zdvojnásobiť svoju dovtedy prakticky stabilnú populáciu za púhych sto rokov.

Už anglický ekonóm Thomas Malthus (1766 – 1834) vyslovil vo svojej populačnej teórii obavy z problémov, ktoré tento exponenciálny rast môže spôsobiť. Vo svojich úvahách vychádzal z premisy, že kým počet ľudí narastá exponenciálne, poľnohospodárska produkcia vzrastá len lineárne.

Mnohí súčasní teoretici zaoberajúci sa otázkou populačnej explózie tvrdia, že jej charakteristických dôsledkov – hladu a chudoby – sa netreba obávať, pretože (vraj) ľudská vynaliezavosť ich dokáže s pomocou vedy a techniky odstrániť. Čiastočne, ale – čo je hlavné – s najväčšou pravdepodobnosťou len dočasne, sa to aj darí. Ale iní odborníci poukazujú na ďalšie problémy s tým spojené, s ktorými sa pôvodne nepočítalo.

Dnes sú veľmi podstatnými fenoménmi znečisťovanie životného prostredia, tzv. globálne oteplovanie, energetická kríza a rýchle vyčerpávanie surovinových zdrojov. Problémy s nimi spojené, synergicky narastajú.

Rýchlosť populačného rastu v posledných desaťročiach predstavuje jednu miliardu ľudí za približne dvanásť rokov (a tento interval sa skracuje). Pritom, aktuálne tempo ťažby ropy je rádovo jedna miliarda za dvanásť dní. Ropné náleziská sa vraj ťažia tisíckrát rýchlejšie v porovnaní s akumuláciou tohto fosílneho zdroja energie v priebehu geologických dôb. Je to ukážkový príklad tzv. koristníckeho využívania nerastných zdrojov. Súčasné známe svetové zásoby ropy môžu byť takto vyťažené za púhych štyridsať rokov.

Preto je výsostne aktuálna potreba nahradiť model koristníckeho spôsobu využívania prírodných zdrojov (nie len nerastných) modelom založeným na trvalej rovnováhe medzi možnosťami prírody a oprávnenými potrebami ľudstva.

Bezbrehé koristenie „z prírody“ sa už dnes viditeľne stáva nesmierne riskantným – najmä pre prípad, že ľudstvo nedokáže v dohľadnej dobe uspokojivo vyriešiť svoje problémy technickými prostriedkami.

Očakávania od možností súčasnej vedy a techniky v tomto smere sú nesmierne veľké (v Európe – v „rajóne EÚ“ – priam super-ambiciózne), ale reálny trend je celkom iný.

Aby som neutopil skutočný charakter tohto trendu v mori (zbytočných) slov, spomeniem len dva-tri pojmy zásadného významu. Nimi, ani nie tak dávno, argumentovali tlčhubí politici rôznorodého „kalibru“, v záujme udržania si vedúceho postavenia v spoločnosti, dúfajúcej v ich „spasiteľské“ schopnosti. Títo, naviac, boli (a aj sú) podporovaní rôznymi nadšencami – rýchlokvasenými (pseudo)odborníkmi z kadejakých ideových hnutí a spolkov. Ale nič nepomáha.

Aká je teda skutočnosť?

Najprv sme sa mali čo napočúvať kecov o „trvalo udržateľnom rozvoji“. – Podľa tejto predstavy bude naša budúcnosť – a vôbec budúcnosť celého ľudstva – stále lepšia a už len lepšia.

Keď tlčhubovia pochopili, že to bude sotva reálne, zmenili svoje kecy na pesničku o „trvalo udržateľnom stave“. Ako takýto stav dosiahneme? Celkom jednoducho. – Najprv, napríklad, v záujme odvrátenia globálneho oteplovania znížime emisie oxidu uhličitého na nulu (!). Nadšencom a priam sfanatizovaným prívržencom tejto zdanlivo vábnej idey pritom nevadilo, že vonkoncom nerozumejú objektívnym zákonitostiam prírody, napríklad, kolobehu uhlíka v prírode.

A kam spejeme dnes?

Z každého kúta, kam sa pozrieme, na nás zazerá strašidlo zvané kríza!  

Ak nás (resp. vás) bude o ďalších dvanásť rokov o deviatu miliardu viac, situácia bude ešte povážlivejšia.  

Odpoveď nicku „Milan1“:

Bol by som rád, keby ste mali pravdu. Demografické prognózy, ktorým veríte, sú možno reálne. Neuvádzate však nič „uchopiteľné“ k trendu „udržateľný rozvoj-udržateľný stav-kríza (= neudržateľný stav)“. Iba vkladáte (ničím nezaručenú) nádej do budúcich technológií. A to je, vzhľadom na súčasný vývoj globalizácie, ktorá by mala priniesť riešenie súčasných problémov, dosť málo. Uvážme, že nerovnomerný vývoj v priebehu svetových dejín až doteraz umožňoval využívať zaostalejšie národy a prírodné bohatstvo ich oblastí zo strany vyspelejších národov. O tom bolo otrokárstvo, kolonializmus, neokolonializmus, koniec-koncov aj dnešný kapitalizmus „ako taký“. Vyspelejší riešili svoje problémy na úkor zaostalejších. Svoje problémy „exportovali“ (aj stále „exportujú“) do rozvojových krajín (trebárs aj pod zámienkou „vývozu demokracie“). Ako však globalizácia pokračuje, možností kam (a na koho) svoje vlastné problémy presúvať radikálne ubúda. Ak sa toto nevyrieši, čoskoro nezostanú potrebné zdroje na kvalitnejší život ani pre terajších osem miliárd ľudí.

K životným výročiam svetoznámeho dánskeho rozprávkara H. Ch. Andersena

08.07.2025

Na rok 2025 pripadajú obidve najvýznamnejšie výročia v živote Hansa Christiana Andersena – a síce 220. výročie jeho narodenia (2.4.1805), aj 150. výročie jeho smrti (4.8.1875). Hansa Christiana Andersena poznáme mnohí na Slovensku – ešte z detských čias – na základe jeho (prevažne tzv. autorských) rozprávok. Dokázal v nich vynikajúco [...]

Mgr. Rudolf Pado – Priatelia nezabúdajú.

22.06.2025

20. júna 2022 zomrel 53-ročný predseda Občianskeho združenia Tatry Mgr. Rudol Pado z Liptovského Mikuláša. Dnes je teda tretie výročie od jeho úmrtia. Pre pripomenutie slovenskej verejnosti – Rudolf Pado (1969 – 2022) sa venoval ochrane životného prostredia a bol jedným z najznámejších a najaktívnejších aktivistov na Liptove. „Počas desaťročí vytrvalej práce [...]

Vodná nádrž Liptovská Mara – 50-ročná

26.05.2025

Súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády je, na samom začiatku, vodné dielo Liptovská Mara pri Liptovskom Mikuláši. Toto vodné dielo vybudovala spoločnosť Váhostav, n. p. v rokoch 1965 až 1975 v liptovskej časti povodia Váhu, s plánovaným objemom 360 500 000 m3 vody pri výške hladiny 566 m n.m. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová ochrana, [...]

prípravy na oslavy,

SaS: Program pre vyvolených na Cyrilo-metodských oslavách stál 486-tisíc eur, program pre ľudí 200-tisíc eur

11.07.2025 10:05

Aká bola realita? V skutočnosti dala vláda pol milióna na párty pre vyvolených, tvrdia opozičníci.

ruský pancierový vlak

VIDEO: Železné monštrá sa vracajú na front. Rusko nasadzuje pancierové vlaky – logistická prefíkanosť či slabina?

11.07.2025 10:00

V súčasnosti má Rusko vo výzbroji minimálne štyri takéto vlaky.

SR polícia Prievozská ulica HaZZ výbuch

Požiar bytovky na nábreží Dunaja si vyžiadal život 75-ročného muža

11.07.2025 09:36

Po príchode policajtov na miesto sa tam už nachádzali hasiči.

eclipse ziadna cena

Na týždeň stojí 77-tisíc eur. Superjachtu Sea Lady II zachvátil v Saint-Tropez požiar

11.07.2025 09:02

Ani dve hodiny po vypuknutí požiaru sa hasiči nedokázali dostať na palubu.

cudzis

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 59
Celková čítanosť: 318329x
Priemerná čítanosť článkov: 5395x

Autor blogu

Kategórie