Nepotopiteľná spomienka na Titanic , 2.časť

Olympic s Titanicom mali celkom deväť oceľových palúb vzdialených medzi sebou 2,5 až 3,5 m. Najvyššie, 29 m nad kýlom, bola tzv. člnová paluba – boat deck – dlhá 147 m. V jej prednej časti sa nachádzal navigačný mostík, kormidelňa, mapovňa, kapitánske a dôstojnícke kajuty a stanovištia telegrafistov. Potom nasledoval rozmerný vstupný vestibul s veľkolepým zdobeným schodišťom do oddelení 1. triedy a po pravej strane druhého komínu telocvičňa o rozmeroch 14 x 5,25 m, mostík s kompasom, vetracia kupola a strojovňa výťahu. Pod člnovou palubou sa nachádzala vychádzková paluba (promenade deck). Pretože na lodi Olympic nebola táto promenáda dostatočne chránená proti nepriazni počasia, bola na lodi Titanic táto paluba chránená veľkými posuvnými oknami. Podobne ako člnová paluba začínala, vo vzdialenosti 59 m od priečky a jej priestory pod navigačným mostíkom zaplňovali kabíny a apartmány, za nimi nasledovala 12 m dlhá a 12 m široká čitáreň v štýle Ľudovíta XV. a malý salónik. Pokračovali ďalšie kabíny a fajčiarsky salón o rozmeroch 20 x 12 m. Po obidvoch bokoch sa tiahli zastrešené promenády.

Tretia paluba, tzv. „bridge deck“, merala 165 m a začínala vo vzdialenosti 56 m od priečky. Predchádzala jej 38 m dlhá predová nadstavba, prerušená medzinadstavbovým priestorom. Podobne to vyzeralo i vzadu, kde po druhom medzinadstavbovom priestore nasledovala 32 m dlhá zadná nadstavba. Na prednej nadstavbe bola umiestnená záložná kotva (dve zostávajúce kotvy boli na jej bokoch), kotvový žeriav, kotvový vrátok a svetlík nákladovej šachty.

Na zadnej nadstavbe bola dvojica žeriavov, vrátky a ďalší svetlík menšej nákladovej šachty. Priestor obývaný cestujúcimi zaplňovali kabíny a apartmány 1. triedy, z nich každý mal predsieň, salónik, jednu alebo viacej spální a kúpeľňu. Veľké apartmány obsahovali až šesť miestností. V ďalšej časti obytného priestoru sa nachádzala reštaurácia 1. triedy (v štýle Ľudovíta XVI.), fajčiarsky salón 2. triedy a schodište pre cestujúcich 2. triedy.

Pod predovou nadstavbou začínala krycia paluba, čiže „shelter deck“ , ktorá sa s výnimkou dvoch medzinadstavbových úsekov tiahla po celej lodi. V prednej časti mala kotvové zariadenie a za ním jedáleň lodníkov na ľavoboku a kuričov na pravoboku. V medzinadstavbových priestoroch boli rozmiestnené navijaky, žeriavy, a svetlíky nákladových šachiet, v prednej časti obytného priestoru kabíny a apartmány 1. triedy, za nimi od 4 komína smerom k zadku lode nasledovala knižnica a fajčiarsky salónik so spoločenskou miestnosťou 3. triedy.

Pod krycou palubou sa nachádzala salónna paluba, tzv. „saloon deck“. Na lodiach Olympic a Titanic im dominovala veľká jedáleň 1. triedy, zariadená v anglickom štýle 17. storočia. Bola dlhá 36 m a zaberala celú šírku strednej časti lode. Jedálni predchádzal tzv. recepčný salónik a vzadu na ňu nadväzovala príprava jedál a kuchyňa. Predná časť tejto paluby skrývala ubytovacie priestory kuričov, zatiaľčo zadná časť jedáleň 2. triedy a kabíny 3. triedy.

Predná časť spodnej paluby označovaná ako „upper deck“ bola opäť vyhradená kajutám posádky, lodníkom, kuričom a prikladačom uhlia. Za nimi pokračovali kabíny 1. triedy, nad strojovňou 2. triedy a vzadu 3. triedy.

Stredná, alebo inak povedané siedma paluba tzv. „middle deck“, bola poslednou, ktorá ešte v celkovej dĺžke prebiehala nad čiarou ponoru. V prednej časti sa nachádzali kabíny 3. triedy na ne za základovou šachtou naväzovali kabíny 1. triedy, sála pre loptové hry, bazén o rozmeroch 11×5×3 m, jedálne a kuchyne 3. triedy, turecké kúpele, ubikácie mechanikov a na zadku kabíny 2. a 3. triedy. Spodná paluba „lower deck“ mala bezmála 60 m dlhý obytný priečkový úsek s kajutami strojníkov a kuričov. Nasledovalo skladisko batožiny cestujúcich 1. triedy, za ktorým už bol plášť potrubí, odvádzajúcich dym z kotlov, a uhľové bunkre (lode mohli pohltiť zásobu až 8500 t uhlia). Zadok bol vyhradený pre demontovateľné kabíny 3. triedy, ktorých priestor sa mohol využiť pre náklad. Išlo o najspodnejšiu palubu pre ubytovanie cestujúcich, pričom jej zadná časť ležala pod čiarou ponoru.

Hotový Titanic na scéne

Titanic bol dokončený 2. apríla 1912, kedy už mohol vyplávať na svoju prvú skúšobnú plavbu. Vtedy si však už Titanic vyslúžil prezývku „loď milionárov“. Pohodliu cestujúcich 1. triedy bola venovaná skutočne maximálna pozornosť, a preto niet divu, že luxusné boli aj ceny lodných lístkov.

Cena počas sezóny v jednom apartmáne: 870 Ł >4350$>18 000 ríšskych mariek (Ł -libra, $ – dolár hodnota meny z roku 1912).

Ceny cestovných lístkov:

1. trieda, rozpätie: od 200 – 275$

2. trieda, rozpätie: od 185 – 210$

3. trieda, rozpätie: od 35 – 55$

K spríjemneniu cesty bol na palube Titanicu k dispozícii orchester, kadernícky salón, kvetinárska služba, noviny tlačené palubnou tlačiarňou, telefóny a pod.

Po vyplávaní z Belfastu sa Titanic vydal na juh a po preplávaní Prielivu Svätého Juraja, zamieril do Southamptonu, kam dorazil po 25 hodinách  rýchlosťou 17,4 uzlov. V nasledujúcich dňoch začalo nakladanie lode a doplňovanie posádky. Do posádky boli prijímaní námorníci z iných lodí spoločnosti White Star Line. Pre panenskú plavbu cez Atlantik bol veliteľom Titanicu menovaný šesťdesiatdvaročný kapitán Edward John Smith, ktorý mal za sebou vyše tridsať rokov služby u White Star Line. Začínal šestnásťročný ako plavčík, bol kapitánom lode vo vojne. Pokiaľ ide o počet osôb na palube Titanicu, v súčasnej dobe sa odborníci zhodujú na čísle 1316 cestujúcich, pričom celkový počet osôb na lodi činil 2201.

V okamihu vyplávania zo Southamptonu, 10. apríla 1912 o 12.00 hod., do New Yorku bolo vtedy na Titanicu s najväčšou pravdepodobnosťou 195 cestujúcich 1. triedy, 221 cestujúcich 2. triedy a 497 cestujúcich 3. triedy. K nim, počas krátkej zastávky v Cherbourgu, pristúpilo ešte ďalších 274 cestujúcich. Keď už loď opúšťala o 13.00 hod. 11. apríla 1912 poslednú zastávku na európskom kontinente – írsky prístav Queenstown – bolo na palube z celkového počtu cestujúcich 869 mužov a 447 žien, vrátane 106 detí. Posádku tvorilo 885 osôb.

Medzi cestujúcimi bol celý rad významných osobností ako multimilionár John Jacob Astor so svojou manželkou, ktorí sa vracali zo svadobnej cesty v Egypte, ďalej bankári Benjamin Guggenheim a Washington Dodge, oceliarsky magnát Arthur Reyson, poradca amerického prezidenta Tafta major Archibald Butt, jeden z najznámejších novinárov tej doby William T. Stead a mnohí ďalší. Plavby sa zúčastnil rovnako J. B. Ismay a T. Andrews. Treťou triedou potom cestovalo množstvo obyčajných ľudí. Boli to strojníci, kuriči, elektrikári, kotliari, hasiči, stewardi a stewardky, skladníci, kuchári, umývači riadu, čašníci. Cestujúcimi boli Američania v 1. triede, Anglosasi v 2. triede, Arméni, Taliani, Číňania, Holanďania v 3.triede.

Málokto na palube Titanicu si pripúšťal nebezpečenstvo, akému mala ich loď mieriaca do náruče plávajúceho ľadu čeliť.

S týmto nebezpečenstvom sa lode stýkali od dôb prvých ciest severným Atlantikom do Ameriky. V náväznosti na stále sa rozširujúcu transatlantickú námornú dopravu sa zvyšovali počty stretnutí ľodí s ľadovými horami, ktoré sa vždy na konci každej zimy začínali uvoľňovať v arktických oblastiach a Labradorský prúd ich unášal na juh pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky. K prvým známym katastrofám po zrážkach s ľadovcom došlo už na samom začiatku 19. storočia. V roku 1802 sa potopili dve lode, Naronic a Lady Gebart. Až do vynálezu bezdrôtovej telegrafie však mnoho lodí zmizlo bez stopy a nikto nemohol podať svedectvo, čo bolo príčinou ich zániku.

Stále väčšie a dokonalejšie lode, vybavené vodotesnými prepážkami, potom dokázali niekoľko zrážok prečkať bez tragických následkov, ako parník Arizona po čelnej zrážke s ľadovcom v roku 1879. Vo všetkých týchto prípadoch išlo o čelný náraz, pričom sa ťažko poškodili priečky lodí, ktoré však zostali schopné plavby. Na začiatku 20. storočia síce Hydrografický ústav britskej admirality vypracoval rad pokynov a publikácií, zaoberajúcich sa problematikou ľadových hôr a ľadových polí v blízkosti Newfoulandu a Nového Škótska, ale hrozba zrážky s tými najhoršími následkami začínala byť hrubo podceňovaná. A predsa už v roku 1911 začínal oceán varovať. Vtedy nastalo obdobie teplejších zím, kedy sa na pobreží Grónska začalo odlamovať väčšie množstvo ľadových hôr než bolo obvyklé a morský prúd ich unášal pomerne ďaleko na juh.

Ešte počas prvých šiestich mesiacov roku 1911 kontaktovalo ľadovce nezvykle veľké množstvo lodí, vrátane veľkého parníka Columbia spoločnosti Anchor Line. V dvadsiatich prípadoch išlo o vážne zrážky, v tridsiatich piatich o ľahké. A to sa jednalo len o britské lode. V nasledujúcom roku narazil na ľad francúzky parník Niagara. V tomto prípade to už bolo trošku horšie. Dvomi trhlinami sa začala dovnútra valiť voda a kapitán musel požiadať o pomoc Conardov parník Carmania.

Plavba a koniec Titanicu

V sobotu 14. apríla 1912 však zatiaľ Titanic smeroval stále sa zvyšujúcou rýchlosťou k severoamerickým brehom. Zatiaľčo prvý deň prekonal vzdialenosť 386 míľ (1 námorná míľa = 1,61 km) priemernou rýchlosťou 17,5 uzlov, druhý deň to bolo už 519 míľ priemernou rýchlosťou 22,7 uzlov. Postupne boli rozkurované ďalšie kotly a šéf dielní Ismay bol rozhodnutý prekonať Atlantik v čo najkratšom čase a doplaviť sa do New Yorku namiesto pôvodne v stredajšie ráno už v utorok večer.

A už aj v týchto chvíľach prichádzali z oblastí Veľkých plytčín varovné správy. Na plávajúci ľad upozorňovala loď Empress of Britain spoločnosti Canadian Pacific Railway, plávajúca z Halifaxu do Liverpoolu, a francúzsky parník Touraine oznamoval zníženú rýchlosť v dôsledku nebezpečenstva ľadu na 20 uzlov. Jedno z posledných varovaní obdržal Titanic od nemeckej lode Amerika a o pol jedenástej v noci vydal veliteľ parníku Californian dielní Leyland Line Stanley Lord rozkaz zastaviť stroje a pokračovať v plavbe za denného svetla.

Bolo 23.39 hod a dvojica mužov v pozorovacom stanovišti na prednom stožiari Titanicu sledovala zahmlený horizont. Vtom spozoroval Frederik Fleet asi 500 m priamo pred loďou ľadovú masu. „Ľad pred nami!“, vykríkol a trhol signálnym zvoncom. V nasledujúcej minúte už vydával službu konajúci vrchný dôstojník W. M. Murdoch pokyny do strojovne a kormidelníkovi, v snahe vyhnúť sa hroziacemu nebezpečenstvu. Už to však nešlo. Nedostatočne vybavená hliadka na stožiari spozorovala hroziace nebezpečenstvo príliš neskoro.

Vrchný dôstojník, na základe neskorších analýz, nevydal zrejme najvhodnejšie pokyny, a príliš vysoká rýchlosť lode dosahujúca v tej dobe asi 21,5 uzlov, to boli faktory, ktoré vykonali svoje. Ohromná zotrvačná sila hnala loď priamo do záhuby a i keď sa podarilo predok lode nejako stočiť a vyhnúť sa prípadnému čelnému nárazu, spodná časť trupu sa doslova rozpárala v dĺžke asi 90 m.

Päť minút po polnoci prenikla voda až do piateho kotolného oddelenia, preto bol vydaný rozkaz k okamžitému opusteniu lode. A vtedy sa začala odvíjať najväčšia tragédia v dovtedajších dejinách moreplavby. Hoci sa nachádzalo na palube lode, určenej pre 3500 ľudí, spolu len 2201 osôb, dvadsať záchranných člnov ich mohlo pojať iba 1178! Len vďaka tomu, že cestujúci neboli o tejto skutočnosti informovaní, podarilo sa skoro všetky člny spustiť na vodu.

V čase, kedy padlo rozhodnutie opustiť potápajúci sa Titanic, bol z jeho paluby odvysielaný rádiogram so žiadosťou o pomoc – CQD a krátka správa: „Priplávajte okamžite. Narazili sme na ľad. Pozícia 41° 46´ severnej šírky, 50° 14´ západnej dĺžky!“.

Titanic zostal po celé 20. storočie akýmsi mementom nielen v dejinách námornej plavby, ale v dejinách ľudskej civilizácie vôbec.

Na jednej strane sa vypínal do titánsky pyšných výšin rozvoja priemyslového sveta, a na druhej strane symbolizoval tiene, ktoré tento rozvoj sprevádzali. Jednalo sa o preceňovanie vtedajšieho technického pokroku a podceňovanie rizík s ním spojených, ale aj o stupňujúcu sa mocenskú rivalitu v predvečer prvej svetovej vojny, ktorá práve na moriach a oceánoch nachádzala svoj špecifický obraz.

To boli najvšeobecnejšie príčiny skazy Titanicu.

POZNÁMKA 1:

Great Eastern mal lodnú skrutku s ôsmimi listami. Hneď počas prvej plavby sa dva listy odlomili, a to bez podstatnejšieho zníženia rýchlosti lode. Odvtedy sa začali používať lodné skrutky so šiestimi listami.

F O T O G A L É R I A

STAVBA  TITANICU  V SUCHOM  DOKU

Stavba Titanicu. Základné konštrukčné prvky. (www.huste1.estranky)
Stavba Titanicu. Prova lode. (www.huste1.estranky)
Stavba Titanicu. Korma lode. (www.huste1.estranky)
Stavba Titanicu. Detail na kormidlo lode a hriadele lodných skrutiek. (www.huste1.estranky)
Stavba Titanicu. Lodné skrutky. (www.huste1.estranky)
Stavba Titanicu. Valec parného stroja lode. (www.huste1.estranky)
Stavba Titanicu. Kotva lode. (www.huste1.estranky)

Stavba Titanicu. Parné kotly lode. (www.huste1.estranky)

POHĽADY  NA  PLÁVAJÚCI  TITANIC  A  INTERIÉR

Titanic a Britanic. (www.huste1.estranky.sk)
Remorkéry ťahajú Titanic na more. (www.huste1.estranky.sk)
Oceľové pláty lodného plášťa Titanicu. (www.huste1.estranky.sk)
Titanic. Kupola nad schodiskom do hlavného salóna na lodi. (www.huste1.estranky.sk)
Titanic. Povestné schodisko do hlavného salóna lode. (www.huste1.estranky.sk)

„Plochozemci“ a tí druhí

11.09.2024

V nedeľu som som pri prepínaní televíznych kanálov narazil na druhú polovicu programu (tuším) na kanáli JOJ Svet, kde sa preberala problematika kozmického odpadu. Mladý fyzik konštatoval, že situácia v tomto smere sa má dnes takto. Ak sa v dohľadnej dobe (cca 5 – 10 rokov) nezačne s cieleným sťahovaním pozostatkov kde-akých rakiet a satelitov, ktoré sa pohybujú po [...]

„Elektrická“ Európa a jej imigračná politika

09.06.2024

„Stará“ Európska komisia stihla do europarlamentných volieb ešte „vypotiť“ návrh smernice pre dopravu v štátoch EÚ, podľa ktorej by sa mala zvýšiť nosnosť (predovšetkým) budúcich elektrických kamiónov. Aby sa – kvôli ťažkým elektrickým akumulátorom a v záujme rentability (diaľkovej) cestnej prepravy – zvýšila maximálna povolená [...]

K 165. výročiu narodenia Aurela Stodolu

19.05.2024

Za posledné tri týždne som sa zúčastnil dvoch spoločensko-kultúrnych udalostí v Liptovskom Mikuláši. Prvou bola 27. apríla oficiálna (dodatočná) oslava 80. výročia organizovanej filatelie v meste, konajúca sa v tunajšom Múzeu Janka Kráľa (o tomto výročí som písal v osobitnom článku). Druhá udalosť, z historického hľadiska, bola podstatne [...]

doktorka, lekárka

Pediatrička prišla do konfliktu s rómskymi pacientmi, odmietla ich registrovať

03.12.2024 18:30

Doktorka vyvesila na dvere ordinácie aj odkaz, po dohode s vedením mesta ho však onedlho odstránila.

Igor Matovič  / Jozef Pročko /

Možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom sa nezavedie. Plénum odmietlo novelu Ústavy z dielne matovičovcov

03.12.2024 18:13, aktualizované: 18:45

Novelizovať sa nebude ani zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Donald Trump, Emmanuel Macron

Trumpa pozvali na otvorenie katedrály Notre Dame. Zmieri sa s Macronom?

03.12.2024 18:00

Hoci je oficiálnou hlavou štátu stále Joe Biden, na slávnostnom otvorení obnovenej katedrály Notre Dame v Paríži bude USA reprezentovať jeho nástupca.

andrej babiš

Poslanci odmietli uznesenie k súdnemu zmieru medzi rezortom vnútra a Babišom

03.12.2024 17:55

Návrh predložila skupina poslancov parlamentu za opozičnú SaS.

cudzis

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 52
Celková čítanosť: 258366x
Priemerná čítanosť článkov: 4969x

Autor blogu

Kategórie