Ako to vidím ja

Za posledné tri týždne som sa zúčastnil dvoch spoločensko-kultúrnych udalostí v Liptovskom Mikuláši. Prvou bola 27. apríla oficiálna (dodatočná) oslava 80. výročia organizovanej filatelie v meste, konajúca sa v tunajšom Múzeu Janka Kráľa (o tomto výročí som písal v osobitnom článku).

Druhá udalosť, z historického hľadiska, bola podstatne významnejšia, lebo sa týkala bezosporu nášho najvýznamnejšieho liptovského rodáka, a síce Aurela Stodolu. Profesor Aurel Stodola (1859 – 1942), až do konca svojho života pôsobiaci vo Švajčiarsku a v praxi na Vysokej škole technickej ETH v Zűrichu (1893 – 1929), sa preslávil predovšetkým  dôkladnou prácou v oblasti teórie parných turbín; preto ho často nazývajú „otcom parných turbín“.

10. – resp. 11.mája (dátum jeho narodenia nie je zistený jednoznačne) – uplynulo 165 rokov od narodenia Aurela Stodolu. Toto „polookrúhle“ jubileum sa rozhodol  zdôrazniť (okrem iného aj) spisovateľ Jozef Banáš (1948) – vydaním „energizujúceho románu“ s názvom  „Aurel Stodola – Nevzdám to!“ (Vyd. IKAR, 2024).

16. mája prišiel tento svoj ostatný literárny výtvor osobne predstaviť verejnosti v Liptovskom Mikuláši, rodnom to meste profesora Aurela Stodolu. Tu sa narodilo alebo pôsobilo mnoho významných osobností, na ktorých môžu byť Slováci právom hrdí, ale Aurelovi Stodolovi patrí prvé miesto v ich rozsiahlom zozname.

Ja som sa o osobnosť Aurela Stodolu začal intenzívnejšie zaujímať od r. 2009, od osláv 150. výročia jeho narodenia, ktorú udalosť svojou prítomnosťou v Liptovskom Mikuláši zvýraznil aj vtedajší švajčiarsky veľvyslanec v SR. Priebeh vtedajších osláv ma tak trochu zarmútil: ľudia sa počas slávnosti pred Múzeom Janka Kráľa tmolili po uliciach na okrajoch Námestia Osloboditeľov, a o aktuálne dianie javili pramalý záujem. Ako chceme v sebe pestovať národnú hrdosť na slávnych rodákov aj zaujímavé dejinné udalosti na Slovensku, keď nás nedokáže osloviť ani podobne významné výročie?

Čo ma však vtedy najviac prekvapilo, to bol nulový záujem zo strany mládeže. Nevidel som tam ani jedného-jediného študenta, ktorého by k účasti na takejto slávnosti motivoval záujem o fyziku alebo o technické vedy.

Preto som bol zvedavý, aký bude záujem liptovsko-mikulášskej verejnosti o spomenutý Banášov román.

Podujatie sa konalo vo veľkom sále Domu kultúry, za účasti 150 – 200 občanov, ale opäť takmer všetko postaršie ročníky. Bol som prekvapený, ale na druhej strane opäť sklamaný – mladých ľudí tam opäť nebolo.

Podujatie prebehlo podľa dopredu dohodnutého scenára.

Na vyvýšenom (divadelnom) pódiu, pod vedením celkom šikovnej moderátorly, diskutovala – pred sledujúcim ich plénom – trojica pozvaných hostí, medzi nimi pán Banáš. Druhým mužom na scéne bol predseda Spoločnosti Aurela Stodolu (založená 2019) Marián Moravčík a trojicu dopĺňala historička Múzea Janka Kráľa mladá pani Verešová.

Pre ostatných významnejších hostí, napríklad zástupcov Mesta alebo pre prítomných dvoch zástupcov vydavateľstva IKAR, bol vyhradený osobitný stôl. Podľa scenára odzneli aj tri hudobné vložky speváka, ktorý svoj spev sprevádzal za použitia dvôch rôznych gitár.

Pán Banáš vystupoval dosť žoviálne a dosť často sa pokúšal žartovať. Bola to vyslovene PR-akcia na propagáciu jeho ostatného literárneho diela – románu o životných osudoch slovenského velikána Aurela Stodolu a jeho rodiny. Románu, určeného (ako sa domnievam) predovšetkým pre (ešte stále čítajúcu) staršiu, z hľadiska odbornosti laickú generáciu Slovákov. Lebo mladších a celkom mladých by asi skôr oslovilo nejaké komixové spracovanie tejto témy.

Pán Banáš sa snažil zdôrazňovať, aké veľké úsilie vynaložil pri príprave na písanie románu. Že kvôli tomu pochodil množstvo miest (i v Liptovskom Mikuláši, i vo Švajčiarsku), na ktorých pôsobil Aurel Stodola, aj na potrebu dotvárať niektoré pasáže románu čisto na základe autorskej licencie. Nakoľko bol v tejto snahe úspešný, možno zistiť porovnaním jeho románu s podobnou (ale faktografickejšou) prácou Milana Petráša s názvom „Najväčší z veľkých – Aurel Bohuslav Stodola“ (Vydavateľstvo STU, 2019).

Diskusia, keď mohli byť kladené otázky mimo scenára – z pléna, ako sa dalo očakávať, bola laická.

Na záver sa konala autogramiáda, pán Banáš podpisoval výtlačky predané na mieste ešte pred začiatkom podujatia za uvádzaciu cenu 15 eur.