Ako to vidím ja

Za túto floskulu sa radi skrývajú byrokratickí úradníci, využívajúc vážnosť svojej inštitúcie ako úradu a rovnako aj „silu“ svojich úradných pečiatok. To v skutočnosti oni majú (resp. „chcú mať“) nejaké pochybnosti. Neraz aj z prostého dôvodu, že nezvládajú svoje posty.

Spoločnosť prežíva v súčasnosti veľmi zložité obdobie, keď sa aj život jednotlivcov čoraz viac komplikuje, a to z objektívnych dôvodov. Čoraz viac sa hovorí o takých fenoménoch ako globálne oteplovanie alebo energetická kríza. Ekonomika sa ocitá na povážlivo šikmej ploche. Na Slovensku o to viac, že za obdobie (pseudo)vlád v posledných troch rokoch nám samozvaní „experti“, ktorí sa nechali zvoliť v parlamentných voľbách v r. 2020 a doslova „prešustrovali“ povážlivo veľa peňazí, takže zadĺžili štát – ako sa hovorí – „po uši“.

Stále počúvame od politikov obohratú pesničku o význame kvalitného vzdelávania a o potrebe inovácií nie len v oblasti informatiky, ale tiež napríklad v priemyselnej výrobe. Ale všetky tie reči sú poväčšine vedené len vo forme skratkovitých fráz – napríklad „Priemysel 4.0“ (a podobné kecy).

Prečo je to asi tak?

Najskôr preto, že tí tlčhubovia, čo sa uchýlili k tejto taktike, poväčšine nemajú žiadnu konkrétnejšiu predstavu, čo sa za tými pojmami reálne skrýva!

Myslíte si, že – pri takom spôsobe – môžu aj nadchádzajúce parlamentné voľby zmeniť niečo k lepšiemu?

Ja osobne pochybujem.

Na Slovensku je všetko nastavené tak, aby zostalo púhym zdrojom podpriemerne platenej (v porovnaní s priemerom EÚ) kvalifikovanej pracovnej sily (pre zahraničných podnikateľov získaných takmer „zadarmo“ – bez vynaloženia podstatnejších nákladov na ich dovzdelanie) a zároveň odbytiskom výrobkov (pod zahraničnou obchodnou značkou, často však  vyrobených na našom území, z našich surovín a zníženej kvality, pretože na kvalitné produkty by sme cenovo mnohí nedosiahli).

Ako sa to teda stane, že Slovensko raz nadobudne nejaký významný výrobný program čisto slovenskej provienencie a s dlhodobým exportným potenciálom, ktorý by mal šancu ekonomicky nás povzniesť?  

(Pripomína mi to všeobecne známu situáciu, keď sa panna pýtala anjela: Ako sa to stane, keď ja muža nepoznám?!)

Jeden by si myslel, že slovenský patentový úrad (oficiálne Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici) má tie najlepšie predpoklady na prvý kontakt s inováciami, a to v podobe patentových prihlášok od slovenských vynálezcov.

Ale skôr sa ukazuje, že predstavuje len akýsi špeciálny daňový úrad, ktorý kasíruje poplatky za registráciu patentov a udeľovanie ochranných známok predovšetkým na zahraničnú produkciu, aby si takto zahraniční podnikatelia právne ochránili svoje záujmy pri predaji vlastnej produkcie v tejto čudesnej „malej veľkej (a možnože aj modrej) krajine“, akou Slovensko nepochybne je.

A, aby sa takto „nastavená“ politicko-ekonomická situácia, vytvorená pre nerušené podnikanie Západniarov na Slovensku, nezmenila, slovenský patentový úrad alias úrad priemyselného vlastníctva okrem toho asi aj „dozerá“ na to, aby sa žiadna významnejšia myšlienka zrodená na Slovensku a s potenciálom konkurovať Západu, nikdy a nikde nepresadila.

Aby bolo jasné. – Neviem to dokázať, ale moje osobné skúsenosti s konaním pred patentovým úradom v Banskej Bystrici, vzbudzujú vo mne silné podozrenie, že tak nejak to asi je, že „tu niečo nie je s kostolným poriadkom“.

Mnoho rokov som sa venoval problematike alternatívnych zdrojov energie, až som sa napokon zameral na hľadanie spôsobov využitia takzvaného odpadového tepla – napr. na dodatočnú produkciu elektrickej energie, na báze energie z tohto zdanlivo ďalej nevyužiteľného zdroja. Veď preto sa aj zaužíval pojem „odpadové teplo“. A toho tepla je „nekresťansky“ veľa. V klasickej tepelnej (ale i v tzv. atómovej) elektrárni dokážu z energie tepelného zdroja premeniť na elektrickú energiu približne len tretinu tepla a ostatné dve tretiny predstavuje akože odpad.

Tento „odpad“, v dnešnej situácii, keď nám život čoraz viac komplikuje cena elektrickej energie (a zanedlho – tak o štyri-päť rokov asi aj jej nedostatok z dôvodu „cenovej nedostupnosti“) by mohol radikálne zvrátiť tento trend. Vyžaduje si to však kus poctivej práce. Na začiatok – aspoň záujem o reálnosť spomenutej možnosti.

Ako sa však k veci stavia „náš“ patentový úrad?

10. septembra som im, po rokoch nezmyselnej korešpondencie, poslal takýto svoj postoj. -(Chcem o ňom informovať aj slovenskú verejnosť, a predovšetkým tých slovenských politikov, ktorí sa po terajších parlamentných voľbách z poverenia voličov ujmú vlády na Slovensku. Pretože, ak budú mať ambíciu zostať pri vládnutí aj o štyri roky, musia za nadchádzajúce funkčné obdobie vykonať viac – a lepšieho – ako šaškovia matovičovci-hegerovci.)

Napísal som (citujem):

Vec: Odpoveď na správu o predbežnom prieskume – formálnych chybách z 13.7.2023

Po zvážení obsahu predmetnej správy som sa rozhodol ukončiť komunikáciu s patentovým úradom vo veci PP 125-2020 a obrátiť sa s príslušným podnetom na Najvyšší kontrolný úrad SR v Bratislave. A neskôr so žalobou v danej veci na správny súd.

Komunikácia s patentovým úradom SR v Banskej Bystrici totiž ani v treťom roku od podania predmetnej PP 125-2020 nedospela ďalej ako k tretiemu predbežnému prieskumu, pričom je od prvej chvíle vedená nepochopiteľným spôsobom, priam „prešpikovaná“ nepravdivými tvrdeniami a požiadavkami, ktoré nemajú oporu v patentovom zákone SR.

Po mojom podaní rozkladu voči rozhodnutiu zastavenia konania vo veci PP 125-2020 zo 7.12.2022, som bol písomne informovaný, že boli porušené moje práva. Bez pokusu čo len o náznak ospravedlnenia úrovne práce, dotknutí byrokrati na patentovom úrade SR v Banskej Bystrici v tomto poslednom „prípise“ pridali k radu „prešľapov“ voči mne, i samotnému predmetu vynálezu, ďalšie nezmysly.

Nebudem ich teraz všetky komentovať.

Chcem len poznamenať, že nemá zmysel skrývať sa za formulácie typu „úrad má pochybnosti o uskutočniteľnosti vynálezu…“. Žiaden úrad nemôže mať (nejaké) pochybnosti, rovnako ako nemôže byť ani impotentný a pod.

Ak ja predkladám patentovému úradu nový spôsob rozkladu vody na plynný vodík a kyslík – totiž termolytický spôsob (odvodený od pojmu „termolyt“, ktorého podstatnou zložkou je voda v kvapalnom stave, a nie od pojmu „termolýza“), vy argumentujete príkladom tepelného rozkladu vody pri teplote 2700°C, čo predpokladá vodné pary s vysoko nadkritickou teplotou!

Toto „bláznovstvo“ je však nič oproti vysloveným klamstvám a byrokratickým trikom, ktoré ste v komunikácii so mnou – z neznámeho dôvodu – použili.

V dojme, že sa jedná o nejaké nekalé konanie zo strany patentového úradu SR, ma uisťuje aj skutočnosť, že v prípade patentovej prihlášky PP 14-2022, ktorú som podal vo februári 2022, patentový úrad dodnes absolútne nereaguje!

Najpodstatnejší moment komunikácie v predmetnej veci predstavuje fakt, že sa dôsledne – ale až priveľmi dôsledne – vyhýbate odpovedi na moju základnu otázku, ktorú som vám položil, totiž – v čom spočíva ono hypotetické rozšírenie predmetu patentovej prihlášky, ktorého som sa mal akože dopustiť.

Pre úradníka patentového úradu, ktorý mi do omrzenia vypisuje vybrané ustanovenia patentového zákona, by to nemal byť problém!  Ale, z nejakého neznámeho dôvodu – o ktorom sa nechcem domýšľať (veď to napokon zistí NKÚ alebo správny súd) – tu akýsi problém existuje.

Do vyriešenia tejto otázky, nemá z mojej strany zmysel podnikať, vo vzťahu s patentovým úradom SR, žiadne ďalšie formálne kroky.

S pozdravom František  C u d z i š

Na vedomie: Najvyšší kontrolný úrad SR, Bratislava