Ako to vidím ja

Alebo sa hovorí ešte inak: Za všetkým hľadaj ženu

Čitatelia mojich blogov si iste všimli, že od istého času nekomentujem politické dianie ani na Slovensku ani v šírom svete. Markantne sa to odrazilo na čítanosti blogov, ale to nie je smerodajné.

K tejto dnešnej poznámke ma inšpirovalo sledovanie časti diskusie na tv JOJ24, kde som sa sústredil predovšetkým na názory europoslankýň Kataríny Roth Neveďalovej (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH).

Okrem nich a moderátora tam bol prítomný ešte Erik Kaliňák (Smer-SD), ktorý sa – v súvislosti s terajším (údajným) vyjednávaním o mieri – vyjadril, že vojnový konflikt medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou sa nikam neposúva. Pozri:

https://www.noviny.sk/politika/1139004-kalinak-v-europa-od-a-po-z-oznacit-putina-za-vojnoveho-zlocinca-ta-otazka-nikam-konflikt-neposuva

S tým sa dá súhlasiť.

Viac ma však „dojala“ Miriam Lexmann.

Podľa nej je kľúčové, aby o výslednej dohode rozhodli Ukrajinci: „To, za akú cenu bude mier na Ukrajine, môžu rozhodnúť len ľudia na Ukrajine. Mierová dohoda by mala reflektovať to, čo je názor ukrajinského ľudu, do akej miery je ochotný akceptovať niektoré straty.“

To je (podľa mňa) taký dríst, „že to až bolí“.

Nech nám pani Lexmann prezradí, akým spôsobom „môžu (čo len o hocičom – pozn. autora) rozhodnúť ľudia na Ukrajine“, keď sa nemôžu ani zbaviť svojho preexpirovaného prezidenta (lebo vraj) a vymeniť ho za realistickejšie zmýšľajúceho? A to mnohým „z ukrajinského ľudu“ pritom ide doslova o holý život, ak sa mu nepodarí ujsť z rodnej Ukrajiny (alebo jej územie opustiť na základe inej finty).

V pozadí tých kecov mi mysľou prebleskla myšlienka, že dnešné masmédiá prežívajú mimoriadne časy. Ešte si mnohí dobre pamätáme, ako svojho času – pod „kráľovskou taktovkou“ v relácii Do kríža „diskutovali“ o výsostne ženských záležitostiach – výlučne muži! A bolo by ich iste bývalo viac ako štyria, keby bol ten kríž trebárs právoslávny.

Na druhej strane, do problematiky, ktorá sa bezprostredne viac dotýka ukrajinských mužov ako žien, kibicujú viaceré „neukrajinské“ ženy (opojené mocou), počnúc Uršulou. Pritom sa jedná o podstatne dôležitejšiu a zložitejšiu vec ako je, povedzme, vatikánska anulácia manželstva.

Postrehy našich dávnejších predkov o ženách sú veru pričasto pravdivé.