Ako to vidím ja

Vec ohľadom dodávok ropy a zemného plynu pre Slovenskú republiku je síce dôležitá už teraz, ale málokto uvažuje o koľko dôležitejšia bude za pár desaťročí, ktoré uplynú ako voda.

Podľa serwera Worldometer – štatistika sveta v reálnom čase,  (https://www.worldometers.info), budú totiž od 12. februára 2025 (známe) svetové zásoby ropy v množstve 1 342 miliárd barelov stačiť už len na 14 000 dní (= 38,36 roka). Pritom 20. mája 2022, t.j. pred necelými tromi rokmi, existovali svetové zásoby ropy ešte v množstve 1 440 miliárd barelov. Za ten relatívne krátky čas sa na svete spotrebovalo takmer 100 miliárd barelov ropy a množstvo surovej ropy, pripadajúce na jedeného človeka, pokleslo z hodnoty cca 1440/8 (= 180 barelov) na hodnotu 1342/8,2 (= 163,66 barelov).

Ak sa aj medzičasom objavia niekde nejaké „zabudnuté“ ložiská ropy, budú relatívne malé, ťažko dostupné a draho ťažiteľné. Ale nateraz je ropa ešte (relatívne) lacná, preto sa pohonné hmoty míňajú (aj) v doprave tempom, akoby sa jednalo (iba) o vodu.

Previazanosť rastu ekonomiky a dostatku lacnej ropy je obrovská. Lacná ropa však závisí na jej dostatku a, ako sa ukazuje, nájsť nové ložiská je stále zložitejšie.

Objavy a produkcia ropy vo svete

(Prevzaté z https://www.inforse.org/europe/fae/ropa%20a%20oez.htm)

Maximum objavenej ropy v nových ložiskách bolo zaznamenané v roku 1965.

Pred polstoročím bola celosvetová spotreba asi 4 miliardy barelov ročne (barel =159 litrov) a objavených bolo cca 30 miliárd barelov v nových ložiskách.

Dnes je situácia opačná – spotreba je 28 mld. barelov, a objavených bolo menej ako 7 mld. barelov (2005).

Posledným rokom, kedy bolo objavenej viac ropy ako sa jej vo svete spotrebovalo, bol rok 1980.

Odvtedy sa síce ropa objavila na mnohých miestach, avšak objem týchto ložísk bol stále menší. Výsledkom toho všetkého je, že dnes na každý liter objavenej ropy pripadajú 4 litre ropy spotrebovanej. Všetkých viac ako 100 tzv. super obrovských ropných ložísk (s rezervami viac ako 2 miliárd barelov), ktoré predstavujú polovicu svetovej produkcie, bolo objavených v rokoch 1940-1970.

Žiadne také veľké ropné pole odvtedy objavené nebolo. A to aj napriek obrovským investíciám a novým technológiám. Podobne je to aj s tzv. obrovskými ložiskami, charakterizovanými  objemom rezerv nad 500 milión barelov. Hoci tento objem sa môže zdať značný, z hľadiska celosvetovej spotreby 84 miliónov barelov denne, je to len spotreba na niekoľko dní.

V roku 2000 sa podarilo nájsť 16 takýchto ložísk, v roku 2001 to bolo 9, v roku 2002 už len dve a od roku 2003 sa také ložisko neobjavilo ani jedno. Otázka teda znie: ako budú ropné spoločnosti schopné pokrývať rastúci dopyt po rope v budúcnosti?

Francis Harper, bývalý geológ The British Petroleum, sa vyjadril, že: „Svet sme už prehľadali mnohokrát a niečo také, ako sú ložiská v Severnom mori tam už nieje, a už vôbec nie také niečo, ako sú ropné polia v Saudskej Arábii“.

Koľko ľudí si dnes tieto fakty uvedomuje?

Podľa viacerých analytikov, problém však nie len v klesajúcom objeme novoobjavenej ropy, ale tiež aj v klesajúcej produkcii ropných polí.

Podľa Ch. Skrebowskeho (“Oil Field Megaprojects“) v súčasnosti prebieha ťažba ropy z ložísk predstavujúcich 90 % známych rezerv, pričom až 70 % ropných polí zaznamenáva ročný pokles produkcie na úrovni 4-6%.

Pokles produkcie je však v mnohých krajinách oveľa väčší. Vo Veľkej Británii je  dnes na úrovni 9% ročne, v Austrálii bol v roku 2003 až 18% – viac ako dvojnásobok predchádzajúcich troch rokov. Najväčší ročný pokles produkcie zaznamenal Gabun – až 18% (2003), Indonézia (člen OPEC) zaznamenáva pokles produkcie za posledných 14 rokov s priemerom –2,6 % ročne, ale v posledných troch rokoch bol tento pokles až 8,5 %.  

Pri 2%-tnom celosvetovom ročnom náraste  spotreby a pri konzervatívnom odhade poklesu produkcií na úrovni 3% vychádza, že v roku 2010 bude svet potrebovať dodatočných 50 milión barelov dennej produkcie, čo je 5-násobok súčasnej produkcie Saudskej Arábie.

Nahradiť tieto výpadky a súčasne pokryť narastajúci dopyt predstavuje skutočnú dilemu. Evidentne, v blízkej budúcnosti sa straty súčasných ložísk dostanú do rovnováhy so ziskami z nových zdrojov a globálna produkcia dosiahne vrchol, za ktorým nasleduje iba pokles (The Oil Depletion Analysis Centre, 24 aug. 2004).

A to sa ľudstvu vypomstí ďaleko viac, než ako by dokázalo poškodiť európsku ekonomiku Rusko. Globálne zásoby ropy sa totiž míňajú rádovo tisícnásobne rýchlejším tempom, ako sa dokážu tvoriť v dôsledku špecifických geologických procesov.

Globálne zásoby ropy sa zrejme minú skôr, ako sa vyriešia všetky podstatné problémy elektromobility, ktorú v súčasnosti – a v „našich zemepisných šírkach“ – vnímame (z mnohých objektívnych dôvodov) s rozpakmi. Čoraz viac očividné sú snahy zrevidovať pôvodné zámery Green Dealu a prinávratiť automobilkám výrobné programy áut so spaľovacími motormi vo väčšom rozsahu, hoci tieto motory fungujú na báze fosílnych palív.

Čo nám (resp. vám mladším) potom ostane?

Osobne predpokladám, že – aby sa ušetrili všetky tieto funkčné motory – situácia svet prinúti (aspoň dočasne) upraviť ich na zemný plyn, hoci je to tiež fosílne palivo. Podstatné však je, že svetové zásoby plynu sú nepomerne väčšie ako zásoby ropy, a to vytvorí dostatočný časový priestor naviac, aby sa vynašli ekologicky uspokojivé nové spôsoby a zdroje pohonu.

Do pozornosti (prípadných) diskutérov

Keďže neviem reagovať na diskusné príspevky čitateľov v diskusiách k článkom na blogoch Pravda.sk, odpovedám diskutérom k mojim blogom tým spôsobom, že svoje odpovede pripájam na koniec jednotlivých blogov pomocou možnosti „upraviť článok“. Preto záujemcovia o prípadnú odpoveď na svoje diskusné príspevky, nech ju hľadajú na konci textu predmetného blogu. Alebo, nech sa na mňa obrátia e-mailom na adresu cufr@centrum.sk.

Ďakujem za porozumenie.

Odpoveď diskutérovi s nickom „karpatic“:

Máte pravdu, že za posledných niekoľko desaťročí sa uvádzali svetové zásoby ropy v prakticky rovnakom množstve, ako píšete vy. No bolo to s komentárom, že sa predbežne neberú do úvahy známe no ťažko využiteľné náleziská, a že to ešte zrejme nie je všetko. Veď napokon stále ide len o odhady.

Ale, ak si všimnete v priloženom grafe uvedenú krivku ťažby, niekedy od r. 1990 vysoko presahuje nárast novoobjavených zásob ropy do súčasnosti, pričom pravdepodobnosť objavu nových nálezísk do r. 2050 je malá.