Ako to vidím ja

Prepínajúc včera (rôzne) televízne programy, v ktorých sa (ale) do omrzenia opakujú poväčšine len otravné reklamy so slaboduchými kecami o politike, som zrazu – okolo 21:30 hod. natrafil na kanál TV JOJ24, kde práve bežala relácia ZDRAVIE.

Bol to rozhovor o črevnom zdraví, v hlavnej úlohe s naslovovzatým odborníkom, ktorému „sekundovala“ moderátorka; pred kamerou tam nebol nikto viac.

V prvej chvíli som mienil pokračovať v nekonečnom zúfalom prepínaní programov, v snahe naďabiť na čosi zaujímavé (alebo aspoň „záživné“). Ale živý prejav onoho odborníka, ktorý mal pred menom i za menom po dva tituly, ma primäl na chvíľu sa v „žhavení“ televízneho ovládača zastaviť. Relácia už síce bežala, ale aspoň som ju dopozeral až do konca, niekedy okolo 22. hod.

Zo všetkých tých titulov, ja osobne, som prisúdil tomu odborníkovi predovšetkým titul „p.“ – totižto „pán“, (resp. pán Kužela).

Podľa môjho osobného názoru, jeho oprávnenie predstavovať sa verejnosti ako doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD, MPH je, v porovnaní s formou jeho nenúteného a zároveň pútavého vystupovania pred kamerou, takmer (ja tomu hovorím) „šuvix“. – Pán Kužela totiž hovoril k téme zažívania (trávenia) s osobným zaujatím, jedinečne vyvažujúc odbornú argumentáciu s jej až, povedal by som, geniálne zvoleným zjednodušovaním pre laickú verejnosť. Aby bol jeho výklad pre televízneho diváka pútavý a aby bol preňho zároveň aj zdrojom cenných informácií.

Pani moderátorka, ktorej meno som sa (v sledovanom zbytku relácie) nedozvedel, mu bola dôstojným partnerom.  

To sa dnes v televízii, zamorenej hoaxami a účelovými kecami (najmä o politike), len tak často nevidí.

Preto som si dovolil nadpísať tento svoj „názorový“ článo(če)k – ako zvykne často písavať istý bloger „ferro“ – titulkom, ktorý tvrdí, že „pán nekecal“. S tušením, že pán Vladislav Kužela ani inokedy nezvykne „tárať do vetra“.

Za toto som sa rozhodol, aj takouto formou, mu verejne poďakovať. – Ďakujem, pán docent.

A ďakujem aj pani moderátorke. – Kiež by bolo takýchto, obsahovo podobne cenných a excelentne zvládnutých, programov v našich televíziách (podstatne) viac!

Do pozornosti (prípadných) diskutérov

Keďže neviem reagovať na diskusné príspevky čitateľov v diskusiách k článkom na blogoch Pravda.sk, odpovedám diskutérom k mojim blogom tým spôsobom, že svoje odpovede pripájam na koniec jednotlivých blogov pomocou možnosti „upraviť článok“. Preto záujemcovia o prípadnú odpoveď na svoje diskusné príspevky, nech ju hľadajú na konci textu predmetného blogu.

Ďakujem za porozumenie.

Odpoveď pre diskutéra s nickom „olitat“ :

Veľmi pekne vám ďakujem za „nevyžiadanú radu“ ako sa dostať do diskusie k článkom na blogu, vážená pani „olitat“.

Keď som išiel podľa vášho návodu, narazil som na problém „heslo“. Neviem nájsť, kde som si ho poznamenal, hoci logika veci mi navráva kde by som ho mal mať uložené. Veď pri svojom veku zabúdam juž aj na dôležitejšie veci. Priznal som teda farbu, že som heslo zabudol. Odpoveďou mi bolo, že vraj nové vygenerované heslo mi poslali na moju e-mailovú adresu. Ale zatiaľ akosi nedošlo. Využívam teda svoj zavedený postup – odpoveď  cez „úpravu článku“.

Možnosť diskutovať sa stala pre mňa naliehavejšia (až naliehavá) z dôvodu znepokojujúceho obsahu najnovšieho článku blogera Juraja Paškuliaka – Temno. Ak by sa blížilo k pravde to, čo naznačili v diskusii pod týmto článkom doterajší diskutéri… Chcel by som tomuto pánovi čosi povedať. Vzhľadom na terajšie svoje (nulové) možnosti debatovať na Pravde.sk, budem to musieť pravdepodobne vyriešiť tak, že svoje „rozumy“ pretlmočím pánu Paškuliakovi osobitným článkom; pravdepodobne ešte dnes. Pretože tie „poznámky“ diskutérov, ktorí zareagovali na jeho článok (a ak správne tušia), pán Paškuliak – s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote – vníma len ako slová, slová, slová… a nič iné ako len slová. Proste, lacné „bláboly“.

P.S.: Ešte ma napadlo poprosiť vás, ak by ste boli taká láskavá, aby ste pretlmočili túto informáciu do diskusie pod článkom Temno. (Napokon – mohol by to urobiť aj ktokoľvek iný.) Ďakujem.