Ako to vidím ja

Nemajúc čo robiť, som dnes rad-radom prešťukával diaľkovým ovládačom televízne kanály, a nestačil som sa čudovať, na koľkých z nich bežal priamy (tlmočený) prenos vystúpenia D. Trumpa na tohtoročnom svetovom ekonomickom fóre v Davose. V súvislosti s tým si dovoľujem vysloviť svoj názor, ktorý ale nikomu nevnucujem.

Treba uznať, sebavedomé vystupovanie Donalda Trumpa (nar. 1946) ani zďaleka nepripomína prejav senilného starca Joe Bidena (nar. 1942). No, ako sa hovorí, mnohí starci sa napokon čoraz viac podobajú na deti, a tento trend sa už nepochybne prejavuje aj v podobe Trumpovho (povedal by som, až naivného) narcisizmu.

On chce byť tým, kto pre USA „prigazduje“ Grónsko. Lebo USA Grónsko potrebuje vlastniť z bezpečnostných dôvodov, aby sa ho náhodou nezmocnili Rusi alebo Číňania…

Pohľad na glóbus ukazuje reálne zemepisné pomery v (širšej) oblasti Arktídy. – Od najvýchodnejšieho bodu kanadsko-americkej hranice na pobreží Atlantiku je k najjužnejšiemu cípu Grónska približne rovnako ďaleko ako z ruského polostrova Kola (prístav Murmansk) k východnému pobrežiu Grónska na jeho najvzdialenejšom severe.

Podľa logiky Trumpovej argumentácie v tohtoročnom Davose, Rusi by ohľadom Grónska mohli tvrdiť to isté, totiž, že tento takmer pustý ostrov potrebujú kvôli svojej vlastnej bezpečnosti pred USA. Veď USA má kde-kade po svete rozmiestnených cca 300 vojenských základní, pričom iba z jednej z nich (resp. dvoch – námorná Subic Bay a letecká Clark) dokázali vytlačiť ich vojenskú prítomnosť len mohutné prírodné sily – erupcia sopky Pinatubo na filipínskom ostrove Luzon v roku 1991.

Túto stratu si USA takmer „obratom“ – po zániku Sovietskeho zväzu – vynahradili zriadením vojenských základní v Strednej Ázii (základňa Manas v Kirgizsku, 2001-2014, a v Uzbekistane). Boli vraj využívané najmä kvôli vojenským operáciám v Afganistane, ale isto je tiež pravda, že sa Amíci takto vojensky tesnejšie primkli k Ruskej federácii.

Potenciálne nerastné bohatstvo Grónska je nepochybne silným lákadlom, ale podstatne menej pre Rusov než pre Američanov (USA), pretože pre Rusov je skôr dostupnejšie bohatstvo Sibíri a ešte je tam dosť čo robiť na jeho sprístupnení.

Záujem o vojenské obsadenie Grónska zo strany Číny je bohapustý kec, pretože najlogickejšia námorná cesta Číňanov k (akože) vysnívanému Grónsku vedie cez 88 km široku Beringovu úžinu, ktorú z jednej (aljašskej) strany môžu kontrolovať USA a z druhej (kamčatskej) strany Ruská federácia.

Trumpov chvastavý prejav je podložený najmä okamžitou vojenskou a ekonomickou silou USA.

Aj dnes Trump v Davose konštatoval, že vojenský rozpočet USA na tento rok predstavuje okolo 1500 miliárd dolárov. Nečudo teda, že pri takomto masívnom vyzbrojovaní a prezbrojovaní je armáda USA najsilnejšia na svete. Pravda, životy amerických vojakov sú na Západe cenené nepomerne vyššie ako životy nejakých Venezuelčanov, Kubáncov, Somálcov, Afgáncov, Iračanov, Sýrčanov, Vietnamcov alebo Japoncov, preto sa maximálny dôraz kladie aj na úroveň vojenskej techniky.

Sila armády USA je založená predovšetkým na jej technickej prevahe nad výzbrojou iných armád vo svete. Okrem toho – aj prostredníctvom „všadeprítomnosti“ USA vo svete, v podobe lietadlových lodí a nehorázne rozšírenej siete vojenských základní.

V duchu dialektických zákonitostí sa však v tejto technickej prevahe ukrýva istá potenciálna slabina. Každý technický prostriedok – kvôli svojej funkčnosti – nevyhnutne potrebuje energiu. Na zásobovanie a prevádzku všetkých tých vojenských základní, i na udržiavanie bojovej techniky v činnosti, treba však obrovské množstvo energie. A energia z „veterníkov“ alebo „solárov“ to iste nebude; nato sú potrebné staré, dobre známe pohonné hmoty získavané z ropy.

Logicky sa dá očakávať, že najneskôr s vyčerpaním svetových zásob ropy, skončí aj technická prevaha armády USA nad armádami ostatných národov sveta, ktoré sa tiež snažia udržať si svoje postavenie.

Určitý čas to ešte potrvá, lebo USA nehanebne využívajú každú reálnu výhodu.

Povedzme, z ekonomického hľadiska, ktorá iná krajina okrem USA by dnes mohla spokojne prežívať s celkovým štátnym dlhom na úrovni 30 000 – 40 000 miliárd dolárov? USA si to môže dovoliť. Uvážme len – pri priemernej „celosvetovej“ inflácii, napríklad, 2 % – hodnota ich nominálneho dlhu sa reálne zníži o 600 – 800 miliárd ročne! Čím viac sú USA zadĺžené, tým ľahšie „bezprácne bohatnú“.

Ak by niekto žiadal okamžité vyrovnanie dlhu, toho (pod rôznymi zámienkami) zničia. V krajnom prípade žiadosť odmietnu, vediac, že žiadateľ bude rešpektovať ich vojenskú silu. Nech si svoje požiadavky vedie v ekonomických výkazoch ako „nedobytné pohľadávky“ (hľa, aký krásny to pojem kapitalizmus dokázal vynájsť!).

Dnes Trump žiada pre USA Grónsko, nabudúce to môžu byť nórske Špicbergy, Kanada alebo dokonca ruská Novaja Zemľja (to ak by sa USA rozhodli priamo „ťahať za prsty s Ruskou federáciou, kým je ešte čas“).

Možno aj, že terajší Donald Trump sa správa tak ako sa správa, nielen z dôvodu svojho rastúceho narcizmu, keď sa „nestydatě“ sťažuje na to, že nedostal Nobelovu cenu mieru.  (Nobel  sa už iste, pre politicky motivované nominácie, v prípade tejto časti svojej ceny, neraz v hrobe obracal.) Je totiž možné aj to, že – vediac, že týmto prezidentským obdobím končí – pokúša sa Trump robiť „špinavú prácu“ a cynicky presadzuje záujmy niekoho iného, niekoho mocnejšieho v pozadí. Možno aj celých záujmových skupín amerických elít, ktorý/é potrebuje/ú zostať pre budúcnosť čistý/é. – Podobne ako svätá inkvizícia, ktorá takticky prenechávala verejne vykonávať svoje kruté rozsudky nad odsúdenými „svetskej moci“.