V druhej polovici augusta som absolvoval „výlet“ do Veľkej Británie a po viacerých štátoch západnej Európy. Za osem dní som sa ocitol v ôsmich štátoch (ak rátam aj také „trpasličie“ štáty ako Lichtenštajsko a Luxembursko), a síce: v Anglicku, Francúzsku, Švajčiarsku, Lichtenštajsku, Rakúsku, Nemecku, Luxembursku a Belgicku. Primárnymi cieľmi tejto cesty boli Britské múzeum a Prírodovedné múzeum v Londýne, švajčiarske mesto Zermatt – kvôli priamemu výhľadu na ikonický alpský štít Matterhorn (4478 m n.m.) – a „rozprávkový“ bavorský zámok Neuschwanstein, ktorý dal postaviť kráľ Ludwig II. koncom 19. storočia.
V tomto blogu sa chcem s čitateľmi podeliť o svoje dojmy z návštevy Britského múzea v Londýne.
Britské múzeum, založené roku 1753, je v súčasnosti zamerané ako všeobecné múzeum a jedným z najväčších a najvýznamnejších múzeí histórie a kultúry. Jeho zbierky obsahujú vyše sedem miliónov predmetov zo všetkých kontinentov a dokumentujú najdôležitejšie etapy histórie ľudstva. Vstup do múzea – podobne ako do mnohých ďalších britských múzeí a iných kultúrnych inštitúcií (napr. knižníc) – je voľný.
V múzeu sa nachádzajú staroveké kamenné monumenty zo strednej Ázie, Grécka, starovekého Ríma, Egypta a Malej Ázie, ale tiež aj zo stredovekej Európy a z obdobia renesancie.
Priečelie budovy múzea so štyridsaťštyri iónskymi stĺpmi je inšpirované gréckym chrámom zasväteným bohyni Aténe a trojuholníkový štít nad vchodom (tympanon) zobrazuje rast civilizácie.


Taký nával návštevníkov, ktorí sa tiesnili už pri vchode z ulice do areálu múzea, som ešte nikdy pri kultúrnej inštitúcii ešte nezažil.
Hneď na začiatku prehliadky som zaregistroval medzi inými drobnejšími artefaktmi aj zmenšenú kópiu tzv. Rosettskej dosky, na ktorú som bol úprimne zvedavý. (V oddelení so suvenírmi, sa dala aj kúpiť, a to za rôzne ceny – podľa veľkosti.)

O Rosettskej doske som čítal už ako mládenec.
Počas Napoleonovej vojensko-objavnej expedície do Egypta ju objavil 19. júla 1799 dôstojník Pierre François Xavier Bouchard. Bolo to v egyptskej Rosette, prístavnom meste v nílskej delte, dnes známom ako Rashid.
Išlo o nápadný čierny kameň z roku 196 pred Kristom pokrytý tromi totožnými starobylými textami, pričom dva z nich boli staroegyptské (v hieroglyfickom a démotickom písme) a jeden starogrécky.
Toto francúzske „dobrodružstvo“ v Egypte na prelome 18. a 19. storočia sa skomplikovalo hneď v roku 1798 porážkou francúzskej flotily kotviacej pri Abú Kire anglickou flotilou pod vedením admirála Nelsona. Spiatočná cesta francúzskej armády do vlasti sa týmto skomplikovala a Francúzi si ju museli od Britov „vykúpiť“. Okrem iného, aj odstúpením Rosettskej dosky do ich vlastníctva.
Rosettská doska sa stala majetkom Anglicka a v júni roku 1802 obohatila zbierku Britského múzea. Je zhotovená z tmavosivo-ružového granodioritu s hmotnosťou okolo 760 kilogramov, výškou 114,4 centimetra, šírkou 72,3 centimetra a hrúbkou 27,9 centimetra.
Text dosky obsahuje 14 riadkov v hieroglyfoch, 32 riadkov v démotickom písme a 55 riadkov v starovekej gréčtine. Učenci boli od začiatku presvedčení, že na kameni sú vyryté rovnaké informácie, ale v troch rôznych písmach. Známy bol len grécky text. Dva egyptské bolo treba rozlúštiť.
Doska pochádza z roku 196 pr. n. l. a obsahuje rovnaký text v troch vtedy používaných písmach – hieroglyfickom, démotickom a gréckom (zo všetkých troch jedinom známom v dobe jej objavenia).
Na základe tohto poznania francúzsky lingvista Jean-François Champollion rozlúštil v roku 1822 do tej doby nezrozumiteľné egyptské hieroglyfy a tým aj nápisy vo faraónskych hrobkách, chrámoch, na obeliskoch a na zbytkoch staroegyptských písomností.
Nápis na doske je kópiou dekrétu spísaného pri príležitosti prvého výročia korunovácie panovníka Ptolemaia V. Epifana, ktorý mal vtedy len 14 rokov. V dekréte mu mennoferskí kňazi ďakujú za vykonané dobré skutky a na oplátku sa mu zaväzujú zhotoviť sochy a umiestniť ich vo svätyniach všetkých chrámov a navždy sláviť jeho narodeniny a výročie korunovácie.
[Čítajte viac: https://closer.sme.sk/c/20643297/rosettska-doska-odhalila-zahady-starych-egyptanov-lustili-ju-20-rokov.html]
Z priehliadky ďalších artefaktov zverejňujem nasledujúce zábery, ktoré čiastočne dokumentujú aj výnimočnú atmosféru Britského múzea. –
F O T O G A L É R I A





















































Návštevník Britského múzea v Londýne zakončí prehliadku vo Veľkej dvorane Alžbety II. Je to zastrešená plocha v centre budovy múzea. Bola otvorená v decembri 2000 a je najväčším zastrešeným priestorom v Európe.


Celá debata | RSS tejto debaty