Ako to vidím ja

Predmetný blog končí otázkou: „Existuje vedecká štúdia, ktorá by spochybňovala moje tvrdenie?“ Ale otázka je prednesená aj na inom mieste textu.

Odpoveď je prostá. – Na tamojšie názory blogera, podané s priam suverénnou bohorovnosťou, nie je potrebná žiadna vedecká štúdia.

Predosielam, že nie je mojím úmyslom urážať blogera s nickom „agud“. Skôr som motivovaný potrebou upozorniť čitateľskú verejnosť na vecnú nezmyselnosť jeho tvrdení. Evidentne nemá dostatočné vedomosti z fyziky a chémie k tomu, aby mohol pochopiť, aké nepravdy z oblasti prírodných vied sa snaží rozširovať.

Urobiť si správny úsudok o tom, ako veľmi pomýlené je jeho vnímanie a chápanie reality v danom smere, možno už len podľa jeho nesprávnych predstáv o pôsobení atmosférického tlaku.

Vyberám len dva citáty z článku „Klimatické zmeny“ (bez gramatických opráv), ktoré moje tvrdenie dokazujú. –

Prvý. Citujem: „Atmosférický tlak je závislí od gravitačnej sily ktorou je atmosféra priťahovaná k zemskému povrchu. Z rastúcou hmotnosťou vzduchového stĺpca sa zväčšuje odstredivá sila atmosféry ktorá vzniká vďaka rotácii Zeme a pôsobí proti gravitácii Zeme. Vďaka odstredivej sile je atmosférický tlak najmenší vtedy, keď je hmotnosť vzduchového stĺpca najväčšia, tesne pred búrkou.“

Gravitácia i rotácia Zeme, pochopiteľne, pôsobia na hmotnosť zemskej atmosféry, ale z toho nijako nevyplýva, že by atmosférický tlak na ľubovoľnom mieste zemského povrchu bol len prostou výslednicou týchto dvoch pôsobení. Podľa tejto „filozofie“ by mal byť na severnom aj južnom zemepisnom póle stabilne najvyšší atmosférický tlak, pretože vplyv odstredivej sily z dôvodu zemskej rotácie je tam nulový. Ale nie je to tak.

Lebo, v takom prípade, by sa nad oboma pólmi museli nachádzať oblasti tlakovej výše, odkiaľ by trvalo prúdili vetry do oblastí tlakových níží. Autor článku vôbec neberie do úvahy ani vplyv tepla (t.j. teploty) na hustotu plynov obsiahnutých v zemskej atmosfére. Napríklad na rovníku (odstredivá sila z dôvodu zemskej rotácie je tam najväčšia), môže – ale nemusí – byť hmotnosť vzduchového stĺpca najväčšia.

Druhý príklad. Citujem: „Ak by bol naozaj atmosférický tlak tvorený hmotnosťou vzduchového stĺpa, najväčší atmosférický tlak by bol tesne pred búrkou, keď je súčasťou vzduchového stĺpca aj niekoľko ton skondenzovanej vody.“

Ani toto tvrdenie nie je pravdivé, ale naskrze pochybné a ničím nepodložené.

V tomto prípade autor blogu preukazuje totálnu nevedomosť z oblasti chémie. –

Pozemská atmosféra predstavuje v podstate zmes dvoch plynov – dusíka a kyslíka – „ozvláštnenú“ vodnými parami. Skondenzovaná voda predstavuje už inú fázu (nie je v plynnom, ale už v kvapalnom skupenstve), a – ako taká – sa už nepodieľa na atmosférickom tlaku vzduchu.

Kým grammolekula dusíka (N2) má hmotnosť 28 g (2 x 14g) a grammolekula kyslíka (O2) má hmotnosť 32 g (2 x 16g), grammolekula vodnej pary (H2O) má hmotnosť len 18 g (2×1 + 16 g). Pretože pri rovnakom tlaku – v tomto prípade atmosférickom – a teplote, všetky pary a plyny zaberajú rovnako veľký objem (cca 22,4 litra), vodná para je ľahšia ako dusík alebo kyslík. Čím viac vodnej pary sa vo vzduchu nachádza, tým nižší je atmosférický tlak v danej oblasti, teda aj v mieste búrky, a nie ako tvrdí autor článku, totiž, že tam by mal byť tlak vtedy najvyšší. Lebo prímes vodnej pary vo vzduchu (svojou „podpriemernou“ hustotou) jeho hmotnosť znižuje, a nie zvyšuje. Aj preto, napríklad, dym – obsahujúci značnú koncentráciu oxidu uhličitého (CO2, hmotnosť grammolekuly 44 = 12 + 2×16) – aj keď je horúci (mal by teda stúpať „do neba“), klesá pred búrkou z komínov od striech k zemi a stelie sa ponad zem ako hnedastý smog.

Odpoveď na agudov príspevok v diskusii:

Prvé časti vášho príspevku je aj škoda komentovať. Ale predsa len. – Vy tvrdíte, citujem: „Každá častica ktorá sa nachádza v atmosfére sa podieľa na atmosférickom tlaku. Tvrdenie, že skondenzovaná voda nemá vplyv na atmosférický tlak je účelové klamstvo.

Podľa tejto vašej „filozofie“ by sa mali na atmosférickom tlaku podieľať aj lietadlá počas letu vo vzduchu.

Čo sa týka otázky ohľadom stúpania dymu k oblohe pri tlakovej výši – napriek tomu, že obsahuje „ťažký“ oxid uhličitý – odpoveď je jednoduchá. Dym predstavuje zmes plynov a súčet ich parciálnych tlakov sa rovná momentálnemu atmosférickému tlaku. Teplota dymu je však podstatne vyššia ako teplota okolitého vzduchu, čo spôsobuje, že dym má (napriek rovnakému atmosférickému tlaku) menšiu hustotu ako vzduch (suchý vzduch má vtedy hmotnosť cca 1,25 kg/m3) a preto dym stúpa dohora. Pri tlakovej níži, keď je vzduch menej hmotný, vďaka vyššiemu obsahu vodných pár, už sa prejaví väčšia hmotnosť (resp. hustota) dymu a ani jeho vyššia teplota nestačí nato, aby ho vo vzduchu nadnášala. Preto vtedy klesá k zemi.

Odpoveď na agudov príspevok v diskusii z 22.1.:

Neviem, na základe čoho tvrdíte, že som neodpovedal na vašu otázku – Predpokladám, že máte asi na mysli tú otázku o dyme, klesajúcom k zemi v čase nízkeho atmosférického tlaku.

Zrazu ste z ničoho nič zmenili tému na gravitačné javy. Neviem, prečo by som mal s vami diskutovať takým štýlom, ako keby ste sa ma vy, ktorý – obávam sa – máte veľmi chabé vedomosti z oblasti prírodných vied, snažili skúšať z mojich vedomostí. Možno, že nemáte ani vedomosti o tzv. „únikových“ rýchlostiach z jednotlivých gravitačných polí a že aj problematika (kinetickej) energie je vám dosť cudzia. Ináč by ste nekládli naivné otázky. Opäť opakujem, nemám v úmysle vás podceňovať alebo urážať.