11. januára t.r. uplynulo 24 rokov od jeho zavraždenia neznámym strelcom. Tento HZDS-ák pôsobil v období rokov 1989 – 1990 ako minister priemyslu a v rokoch 1993 – 1996 vo funkcii ministra hospodárstva SR. Ako riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) si v r. 1996 dovolil maličkú nehoráznosť – vystavil tzv. Duckého zmenky, pričom dodnes nie je známa celková suma, na akú ich vystavil.
Že sa pravdepodobne jednalo o miliardy, možno usudzovať aj z toho, že len česká Union banka požadovala preplatiť zmenky v hodnote 350 miliónov českých korún (spolu s príslušenstvom sa jednalo o cca 400 miliónov). So svojou požiadavkou však našťastie nepochodila.
Samotný Ducký za to zaplatil vlastným životom. V tej dobe, v dobe mafiánskych skupín a tiež „v dobe kešu“, podobne skončilo mnoho tzv. bielych koní, sociálnym postavením (aj) bezdomovcov a s IQ hojdacieho koníka.
Ale mne Duckého, ktorý všetkých týchto prevyšoval, akosi nebolo a ani nie je ľúto. On totiž zrejme nebol odkázaný podvoliť sa do úlohy bieleho koňa. A mal aj vysokoškolské vzdelanie, teda isté IQ, ktoré ho mohlo varovať pred neblahým osudom. Ako vidno na jeho prípade, gaunerom sa ani miliónmi nezavďačíš.
Snaha o podvod v sume 400 miliónov sa nám môže zdať nehorázna. Najmä ak uvážime, že v prednovembrovom období, ešte za socializmu, k podobným prípadom nemohlo vôbec dôjsť.
Ja osobne si pamätám jednu lúpež, ku ktorej došlo (tuším) kdesi na Záhorí (alebo na moravskej strane), keď dvaja gauneri prepadli predsedu a pokladníčku JRD, vracajúcimi sa autom na družstvo s výplatami. Ľudí zastrelili, peniaze v sume zopár desiatok tisíc ukradli. – Ale to bol prachsprostý, primitívny kriminálny čin.
V ponovembrovom období, keď už bola doba zásadne iná a v spoločnosti to všade „vrelo“, už boli kriminálne ambície podstatne väčšie. –
V januári 1996 došlo k najväčšej bankovej krádeži v histórii Slovenska, a to v nitrianskej pobočke Všeobecnej úverovej banky. Zlodeji z tamojšieho trezoru ukradli 173,5 milióna korún v korunách a v cudzej mene. Vyšetrovanie skončilo neúspechom a súd v roku 2000 prepustil všetkých podozrivých na slobodu. – Takto sa začalo na Slovensku kradnúť vo veľkom!
Ale, to bol len začiatok. Veď uvážme: 180 miliónov slovenských korún je menej ako dnešných šesť miliónov eur. A pritom minulý rok „elegantne“ odišlo viac ako dvakrát toľko eur, pri neoprávnenom prevode peňazí jednej schránkovej firme na Cypre! – Vraj chybu spravili nejaké nezodpovedné úradníčky, sic! A ostalo okolo toho akési podozrivé ticho.
Všetko doteraz tu uvedené, sú však len také prkotiny proti „odmene“, ktorú mala obdržať bratislavská advokátska kancelária pána Bžána.
Koncom roka 2017 prebehli masmédiami správy, že Bžán mal (pôvodne) „skasírovať“ odmenu 77 miliónov (!) eur, za výhru v spore s talianskou firmou Enel o vodnú elektráreň Gabčíkovo. Tento „bžán-džob“ získal pán Bžán prostredníctvom istého pochybného tendra, ktorý „spískali“ „biele goliere“. A to bol aký-taký kameň úrazu, ktorý spôsobil, že pán Bžán sa napokon uspokojil s „odškodnením“ vo výške len 17 miliónov eur.
Tak to sa veru niekomu „podniká“…
Akosi sa obávam, že stupňovanie všetkých podobných zlodejín ešte ani zďaleka nie je na konci. Najmä ak sa začnú podnikať v celoeurópskom (alebo ešte širšom) merítku. A keď prostriedky na obrovské zbohatnutie predstavujú, napríklad, nejaké pochybné vakcíny. Alebo burzové ceny energetických médií či samotných energií. Alebo (proto)ukrajinské zbrane. Alebo …
Ale nedivme sa. – Veď jeden rýchlokvasený klasik raz predvídavo vyhlásil: „To jsou paradoxy!“