Pán generál sa vo výslužbe cíti asi tak, ako svojho času jeden důchodce z Vysočiny, ktorý to napokon dopracoval až na prezidenta Českej republiky. V poslednom čase sa nedá prehliadnuť, že sa mu začína dostávať čoraz väčší priestor v slovenských televíziách.
Macko bol svojho času považovaný za favorita na funkciu náčelníka Generálneho štábu slovenských ozbrojených síl, ale náčelníkom sa nestal. V apríli 2018 odišiel z armády a začal sa angažovať v slovenskej politike. V októbri 2018 ohlásil spoluprácu so stranou SPOLU a začal viesť pracovnú skupinu pre obranu a bezpečnosť. V polovici septembra 2018 spolupracoval na príprave konferencie o bezpečnosti pre stranu SME RODINA. V parlamentných voľbách 2020 kandidoval na kandidátke koalície PS/Spolu, ktorá to – v studenom februári 2020 – priam „prepálila“. Neuspel ani v povolebnom súboji o predsedu strany SPOLU. Preto v júni 2021 oznámil založenie novej slovenskej politickej strany Občianski demokrati Slovenska, zbierajúc potrebné podpisy na jej oficiálnu registráciu dodnes. Preto sa mu vystupovanie v televízii náramne hodí.
Mne však vadia tie drísty, ktorými dnes hodnotil doterajší priebeh vojenského konfliktu na Ukrajine. Obdobie jeho trvania rozčlenil na tri fázy, a že vraj je tento vývoj dôsledkom sústavne nedostatočných vojenských úspechov ruskej armády. Pôvodným cieľom Putinovej „špeciálnej operácie“ vraj bol doslova „anšlus“ Ukrajiny zo strany Ruska – na spôsob vpádu spojeneckých armád Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, ako si ho mnohí ešte pamätáme. Preto sa vraj Rusi rozhodli uskromniť a teraz sa zamieriavajú na menšie ciele. Vcelku sú vraj Rusi neschopní a vedú svoje útoky spôsobom akoby z čias napoleonských vojen. Dokedy bude tento konflikt trvať, nevie povedať.
Prečo mám dojem, že Macko drísta?
Žeby Rusi boli naozaj takí neschopní presadiť sa vo vojenskom konflikte s Ukrajinou? Žeby podcenili prípravu na takýto počin a nepremysleli si dopredu rôzne varianty možných dôsledkov?
Možno sa len snažia vyvarovať „matelkovskej“ chyby, keď nečakaný volebný úspech doslova a do písmena zaskočil stranu OĽANO, na čele s vodcom s „atomofkovými“ ambíciami, ktorá nebola na podobný výsledok (ani len personálne) pripravená a teraz nezvláda svoju úlohu na pozíciách, na ktoré sa v slovenskej spoločnosti dostala.
Je predsa zrejmé, že keby Ruská federácia „razom“ zabrala celú Ukrajinu a jej armáda by sa zastavila na samotných hraniciach členských štátov NATO, vzniknuvšia situácia by nabrala celkom iný rozmer – so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami – a neprebiehal by teraz (len) tento zdĺhavý vojenský konflikt. Keďže reakcia EÚ a NATO, na ruskú „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine, má na európsku ekonomiku zničujúci vplyv, Rusom zrejme vyhovuje, že čas hraje v ich prospech.