20. mája musí Slovensko zaplatiť Ruskej federácii za ďalšie dodávky ropy a zemného plynu. Je jedno, v akej to bude mene (euro, ruský rubeľ). Aj tak sa môže stať, že dodávky týchto komodít ustanú. Aj niektorým slovenským politikom to už pomaly dochádza – hoci stále tliachajú dookola stále tie isté ideologické mantry (na spôsob „zabi bobra – zachrániš strom“). –
Tie dodávky totiž vôbec nezávisia od milostivého bruselského dovolenia dočasnej výnimky (z chystaného šiesteho balíka sankčných opatrení proti Rusku) pre Slovensko a okolité vnútrozemské krajiny. Ba ani od Ukrajiny, ktorá strpí ich tranzit pre kupujúce strany. V skutočnosti sa o tých dodávkach rozhoduje v Rusku, teda v krajine predávajúcej.
Ak Rusov ešte raz nas…rdíme nerozmysleným miešaním sa do ich terajších vzťahov s Ukrajinou, môže sa stať, že nám – už aj zaplatené – peniaze vrátia, s tým, že nám dajú trt makový.
Týmto (hypotetickým) gestom nám môžu pripomenúť „skazku“ o tom, ako kedysi dávno zúfalí a obklúčení obráncovia Sitna (vraj) oklamali naivných Tatárov. Mohli by nám tým (akoby) povedať: „My vaše nechceme, a svoje si nedáme – aj keď ho máme veľa – lebo, hľa, mnohého máme zatiaľ dosť.
V takom prípade by nám zostalo len zahmkať si onehdajší hit Mira Žbirku „Už len 22 dní“ (album Nemoderný chalan, 1984) a „jet o dům dál“ – žobrať, kto nám nahradí, čo nám Rusi upreli.
Ale to sú len také kecy na okraj veci. (Prečo by som sa im vyhýbal, keď rad-radom kecajú aj onakvejší mudrlanti – slovenskí ministri i štátni tajomníci, ba aj bruselskí tajtrlíci?)
Vec ohľadom dodávok ropy a zemného plynu pre Slovenskú republiku je síce dôležitá už teraz, ale málokto uvažuje, o koľko dôležitejšia bude za pár desaťročí, ktoré uplynú ako voda.
Podľa serwera https://www.worldometers.info budú totiž od 20. mája 2022 (známe) svetové zásoby ropy stačiť už len na 15 000 dní, t.j. asi na 40,5 roka. A čo potom?
Ak sa aj medzičasom objavia niekde nejaké „zabudnuté“ ložiská ropy, budú relatívne malé, ťažko dostupné a draho ťažiteľné. Ale nateraz je ropa ešte (tiež relatívne) lacná, preto sa pohonné hmoty míňajú v doprave tempom, akoby sa jednalo (iba) o vodu.
A to sa ľudstvu vypomstí ďaleko viac, než ako by dokázalo poškodiť európsku ekonomiku Rusko. Globálne zásoby ropy sa totiž míňajú rádovo tisícnásobne rýchlejším tempom, ako sa dokážu tvoriť v dôsledku špecifických geologických procesov.
Pritom už svetoznámy ruský chemik a tvorca periodickej sústavy chemických prvkov D.I.Mendelejev (1834 – 1907) hovoril, že ropa je tak cenná chemická surovina, že páliť ju (v podobe petroleja, benzínu či nafty) je skoro ako páliť peniaze.
Ja si zas dovolím tvrdiť, že globálne zásoby ropy sa minú skôr, ako sa vyriešia všetky podstatné problémy elektromobility. A (v podstate) som rád, že ja osobne sa toho nedožijem.
Odpoveď na diskusný príspevok jarompb (7:54) –
Vašu „starú overenú“ pravdu, koľko čoho kedy bolo, si môžete strčiť za klobúk. Mňa považujete za strašiaceho panikára (ja to hravo prežijem – spoľahnite sa), ale akosi ste zabudli okomentovať serióznosť serwera, na ktorého údaje sa odvolávam.
Aj ja si pamätám na prvé odhady Rímskeho klubu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Už vtedy bolo zrejmé, že časom do vyťaženia zásob, s ktorými sa vtedy uvažovalo, budú objavené ešte ďalšie ložiská. Okrem toho, už vtedy sa uvažovalo s ťažitelnosťou z hľadiska ekonomiky. Inými slovami, boli známe ložiská mnohých nerastov, ktorých ťažba by bola nákladnejšia ako u výnosnejších ložísk. Tie ostávali na dobu, keď ceny nerastov stúpnu nad určitú úroveň.
V čase pred vznikom OPEC sa globálne zásoby ropy odhadovali na cca 500 miliárd barelov. Pri vzniku OPEC „zázračne“ vzrástli (v členských krajinách OPEC) o cca 250-300 miliárd barelov. Okrem toho sa pamätalo na (vtedy nerentabilné) zásoby ropy, obsiahnutej v tzv. ropných pieskoch (resp. bridliciach) v Kanade (cca 200 miliárd barelov). O podmorské ložiská ropy sa vtedy ešte nikto nepokúšal. Dnes sa síce nejaké ťažia, pretože ekonomické pomery sa medzičasom zmenili v súlade s predpokladmi. Ale to už bude – aspoň čo sa ropy týka – koniec.