V 30-tych rokoch bude asi v blízkom vesmíre dominovať Čína

16. apríla 2022, cudzis, Nezaradené

V noci na sobotu 16.4.t.r., pristála v púšti Gobi (v oblasti Vnútorné Mongolsko) pristávacia kapsula s trojčlennou posádkou kozmickej lode Šen-čou 13. Tým sa skončila druhá – predbežne najdlhšia (183 dní trvajúca) – misia taikonautov na čínskej vesmírnej stanici Tchien-kung (Vesmírny palác), ktorú začali Číňania budovať na zemskej orbite vlani v apríli.

Táto trojčlenná posádka (dvaja muži, jedna žena), počas šesťmesačného pobytu na vesmírnej stanici, vykonala početné vedecké experimenty, inštalovala rôzne zariadenia a vybavenie a testovala nové technológie.

Predchádzajúca misia Šen-čou 12 s trojčlennou posádkou trvala na Tchien-kung 92 dní, ale pri všetkých ďalších misiách sa plánuje štandardný šesťmesačný pobyt.

Štart nasledujúcej misie Šen-čou 14 sa očakáva ešte počas tejto jari.

Masívne investovanie Číny do vlastného vesmírneho programu nemá len prestížny význam.

Vzhľadom na roztržku medzi USA a Ruskou federáciou ohľadne ďalšej spolupráce na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), v dôsledku prebiehajúceho vojnového konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, je otázne, či sa plne využije plánovaná životnosť ISS. Táto by mala skončiť v r. 2031. Dovtedy však sotva vznikne druhá (podobne impozantná) medzinárodná vesmírna stanica, v spolupráci USA (NASA) s Európskou kozmickou agentúrou (ESA), pretože takýto projekt – i pre USA i pre Európsku úniu – by bol v terajšej situácii priveľmi nákladný. A Ruská federácia, dá sa očakávať, bude musieť uprednostniť tiež iné priority.   

Ak teda ISS v r. 2031 definitívne ukončí svoju existenciu – bez adekvátnej náhrady v spoločnej réžii USA a Európy – a ak Čína dovtedy svoj „Vesmírny palác“ vybuduje v požadovanej dokonalosti, v blízkom vesmíre bude dominovať Čína, a to pravdepodobne prinajmenšom počas celej dekády 30-tych rokov.