Dnes som v najnovších správach zaznamenal vyhlásenie predsedu vlády Eduarda Hegera, v ktorom tvrdí: 1) Dodávky zemného plynu a ropy z Ruska na Slovensko sa môžu zastaviť nečakane zo dňa na deň; 2) Ak by sme pristali na platbu za tieto suroviny v rubľoch, závislosť Slovenska od Ruska (= od Ruskej federácie) by sa zvýšila ešte viac.
Ak tieto výroky premyslíme do dôsledkov, čo z toho vyplýva?
Už aj taký ako Heger si uvedomuje, že veriť v dnešnej dobe na „posvätnosť“ uzavretých dohôd sa rovná priam detskej naivite. A došlo mu, že k pozastaveniu dodávok oných surovín naozaj môže dôjsť. Toho sa ale netreba veľmi báť. Pretože, v takom prípade, by sa najskôr jednalo len o akési výstražné ruské no!-no!-no! v procese zjednávania nových zmluvných podmienok pre pokračovanie dodávok zemného plynu a ropy, keďže aj Rusko samotné má na tom (zatiaľ) záujem.
Platba v rubľoch za predmetné dodávky od štátov EÚ je možná pomocou zriadenia dvoch účtov – jeden v eurách alebo dolároch, druhý v rubľoch – v ruskej banke, ktorú Západ nevylúčil z medzinárodného bankového systému. Peniaze sa vložia na prvý účet a po zmene na ruble si nimi Rusko zúčtuje hodnotu svojich dodávok do EÚ.
Ibaže! –
Už aj Hegerovi a jemu podobným odborníci pošepkali svoje obavy zo zmenného kurzu, ktorý si stanoví – Rusko. A Rusi ani nemusia nikoho nútiť, aby pristúpil na ich podmienky. Nesúhlasíš? – Prosím, nič od nás neber, za nič nemusíš platiť.
A Západniari už tušia, že Rusi si – pri stanovovaní zmenného kurzu – zaúčtujú aj svoje zvýšené náklady na vojnový konflikt, spôsobené ich dodávkami vojenského materiálu na Ukrajinu.
Tak to vyzerá, že celá tá hystéria okolo podpory Ukrajiny vo vojnovom konflikte s Ruskom naozaj zvýši našu závislosť od dodávok ropy a zemného plynu z Ruska, a to – popri reálnom fyzickom (na ktorom tak skoro sotvačo zmeníme) – aj o „ekonomický rozmer“.