Hodinová diskusná relácia „V politike“ na TA3 bola rozčlenená na dve časti. V prvej časti bol hosťom predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina), v druhej – netradične, no vzhľadom na aktuálne dianie – poskytol rozhovor veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku pán Jurij Muška.
Boris Kollár vystupoval žoviálne ako vždy. V čase 11:00 – 11:30 hod. v televízii TA3, ale hneď nato „prebehol“ autom do televízie STV1, aby zopakoval svoje „mantry“, v relácii „O 5 minút 12“, v slovnom dueli s Jurajom Blanárom (Smer-SD).
TA3 – V politike
Relácia začala podľa očakávania, totiž, témou odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca zo známych dôvodov. Ale veľmi rýchlo prešla na závažnejšie témy, najmä na zvýšenie cien energií a následný rast cien rôznych dôležitých komodít.
Boris Kollár sa vedel vyjadriť k všetkému.
Pri cenách energií je už dobre osvedčená mantra, že sa niet prečo vzrušovať, veď cena elektrickej energie a zemného plynu je (ale len pre domácnosti) zastropovaná na dva roky!
Tu sa na okamih pristavme a v duchu sa zamyslime, prečo sú ony ceny „zabezpečené“ práve na dva roky. – Prečo nie na tri roky, alebo aj na viac?
Ešte sa veľmi dobre pamätáme, ako nás minister hospodárstva upokojoval, že (prvotné) zvýšenie cien elektriny a plynu pre domácnosti predstavuje len „dorovnanie“ ich výšky na úroveň v roku 2020, keďže covidová pandémia spôsobila pokles dopytu po energiách v roku 2021. Poklesla aj ich cena, a s odznievaním pandémie sa hospodárske pomery obnovujú. Vzápätí však prišiel šok s krachom „enerdží“ a minister hospodárstva zmätene hľadal východisko. Napokon zrejme umodlikal Slovenské elektrárne, aby – preboha – „stabilizovali“ ceny elektriny a plynu aspoň na tie dôležité dva roky, kým neskončí terajšie vládne obdobie. A potom, trebárs nech všetko vezme čert! – Ďaľšie vládne obdobie už terajšia vládna koalícia nezíska, ale ani nasledujúca vláda nebude mať na ružiach ustlané. Lebo o dva roky „zastropované ceny“ energií pre domácnosti skokovo vzrastú. Tomu sa hovorí – „nášlapná mína“. A tým sa terajšej opozícii vládne strany revanšujú za záver roka 2019, keď sa neodvážili neodhlasovať 13. dôchodok (á 460 eur) z obavy o výsledok parlamentných volieb 2020, ale neskôr ho bez škrupúl „zrevidovali“.
Na oslabenie dopadov terajšieho zvyšovania cien by Boris Kollár bez zaváhania použil peniaze z envirofondu v pôsobnosti ministra životného prostredia. Ako podnikateľ-nepolitik si veľmi dobre uvedomuje, že štátna kasa je toho času (vraj) fakticky prázdna, a kde inde hľadať finančnú hotovosť, než tam kde je?!
Za týmito peniazmi piští duša aj predstaviteľom významných priemyselných podnikov. Ibaže – chyba lávky! – Slovenský priemysel odvádza do Envirofondu poplatky za poškodzovanie životného prostredia a tieto peniaze sú (pôvodne a logicky) určené na jeho revitalizáciu.
Takéto stanovisko – myslím si, že správne – zaujíma aj minister životného prostredia. Ale, ako sa napokon Envirofond využije, je vo hviezdach. „Fit for 55“ je už, dá sa povedať, „v trape“. Oná Greta pritom len kdesi tíško šúcha nožičkami, a vôbec… Vidina (pred duchovným zrakom) ružovej budúcnosti sa nám akosi priskoro a nepochopiteľným spôsobom deformuje.
STV1 – O 5 minút 12
Aj v tejto relácii som zameral svoju pozornosť viac na „výkon“ Borisa Kollára ako na logické a „pragmatické všednosti“ z úst pána Blanára, ktoré miestami akoby tvorili len kulisy v Borisovom suverénnom výstupe.
Čo sa týka energií, ohlásil, že existuje snaha znížiť dovoz energie o dve tretiny – do konca roka! V poriadku… ibaže – do konca ktorého roka?
Ale to je vlastne jedno. Ficove vlády desať rokov v tomto smere neurobili celkom nič. Už som spomínal, že na Envirofond nazerá ako na prasiatko s našetrenými úsporami, ktoré možno kedykoľvek vrátiť „do obehu“.
Pri zmienke o energetickom mixe bol spomenutý fakt, že 55% elektrickej energie na Slovensku produkujú naše jadrové elektrárne. Chcem zdôrazniť, že ich účinnosť je cca 35% (ostatok energie zostáva vo forme tzv. odpadového tepla). A aj tak máme problém.
V článku Ad.: TV Markíza, 27.3., Na telo: Budaj – Raši som sa snažil ministra životného prostredia upozorniť na fakt, že existuje reálna možnosť využiť aj časť spomenutého odpadového tepla na produkciu dodatočného množstva plnohodnotnej elektrickej energie. Účinnosť jadrových elektrární by sa tým minimálne zdvojnásobila. Ak to domyslíme do dôsledkov, (elektrickej) energie „z jadra“ – pri rovnakej spotrebe paliva – by mohlo byť viac ako produkujú teraz všetky zdroje spolu. Teda, mohli by sme byť energeticky (aspoň čo sa týka elektrickej energie) úplne sebestační.