22. marec vyhlasuje Organizácia spojených národov od r. 1993 každoročne za Svetový deň (pitnej) vody, a to z dobrej príčiny. S neustále sa zvyšujúcim počtom globálnej populácie, v dôsledku klimatických zmien a čoraz väčšieho znečisťovania povrchových vôd vplyvom ľudskej činnosti, pitná voda a jej zdroje pomaly ale isto – tam kde ešte nie – nadobúdajú strategický význam.
Tento trend odborníci predpovedali už v 70-tych rokoch minulého storočia. Niektorí vizionári dokonca navrhovali dobudúcna zásobovanie pobrežných svetových veľkomiest pitnou vodou z ľadových krýh, transportovaných po mori z polárnych oblastí zabalené v umelohmotných fóliách, aby tak uchránili (aspoň časť) obyvateľstva pred smädom.
Dnes už zreteľne vidíme, že krajina vo všeobecnosti vysychá, zásobárne podzemnej vody miznú a povrchové toky sú čoraz viac znečistené. Došlo už aj na plány vo veľkom „transportovať“ vodu v umelohmotných obaloch. Ibaže nie z polárnych oblastí do vodární prímorských svetových veľkomiest, ale z najbližších predajní potravín do vlastnej chladničky. Hoci je cena tejto vody, upravenej do podoby rôznych nápojov, x-násobne drahšia ako cena „obyčajnej“ pitnej vody v rozvodnej vodovodnej sieti, tento byznys zatiaľ úspešne funguje, akurát sa začína bazírovať na návratnosti obalov.
Potreba čistej vody je však nepomerne vyššia ako jej spotreba na pitie, pretože kvalitnú vodu potrebuje i poľnohospodárstvo a priemysel. Preto je viac než isté, že príde čas, keď problém nedostatku vody na uvedené účely bude nutné riešiť siahnutím na prakticky nevyčerpateľný zdroj morskej alebo inak znečistenej povrchovej vody. Budeme musieť upravovať morskú vodu na pitnú či úžitkovú, a to si – pri každom známom spôsobe úpravy – vyžaduje značnú energiu. Či už vodu destilujeme alebo demineralizujeme metódou reverznej osmózy.
„Nosil som v hlave“ nápad, ako jednoducho destilovať mineralizovanú vodu vo veľkom, dobrých dvadsať-tridsať rokov, kým som sa rozhodol podať patentovú prihlášku na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici. Bola zaregistrovaná pod označením PV 17-2022.
Možno bude zaujímať aj laickú, nie len odbornú verejnosť, že harakteristickou črtou tohto môjho nápadu je, že je vhodný prakticky len na prevádzkovanie vo veľkom rozsahu. Využíva vákuovú destiláciu vody pri veľmi nízkom tlaku (2 kPa – 4 kPa) vákua, ktoré sa na začiatku prevádzky vytvorí samovoľne, a aj sa samovoľne udržiava. Pri tak nízkom barometrickom tlaku vrie voda prakticky pri teplote okolia (v rozmedzí 20 – 30 stupňov Celzia), čo je veľmi výhodné predovšetkým z energetického hľadiska.
Práve vo včerajších televíznych novinách (21.3.) zaznela správa, že plány developerov podnikajúcich na Žitnom ostrove ohrozujú tamojší najvýznamnejší zdroj pitnej vody. Nuž, ľahko sa môže stať, že o niekoľko málo desaťročí bude aj samotná Bratislava čerpať vodu priamo z Dunaja a upravovať ju na pitnú alebo inak úžitkovú. – Možno s využitím mojej destilačnej metódy. V súčasnosti sme priam zamorení rečami o potrebe zavádzania najrôznejších inovácií do slovenského hospodárstva. Som úprimne zvedavý, či (a kedy) sa na Slovensku nájde záujemca, ktorý by chcel investovať do projektu s vodou. Môžem mu podať (na požiadanie) doplňujúce informácie a aj inak spolupracovať (kontakt: fcudzis@centrum.sk).